www.magnificat.sk/wp-content/uploads/2015/02/pro-vsechny-kterym-neni-lh-ostejn%C3%BD-osud-d%C4%9Bt%C3%AD-v-%C4%8CR1.pdf

Dobrý den Vážená paní reditelko oslovují Vás jako otec dcery navštevující Vaší základní školu. Dne 19.11.2014 nám doma oznámila, že by se školou mohla jet na celý den do Techmánie v Plzni. Rekla,
že by se nic neplatilo. Žádné vstupné, žádná doprava a dokonce ani obed, který je soucástí „výletu“. Rekla, že je potreba „POUZE“ vyplnit a podepsat listinu, kterou obdržela ve škole.

Viac tu:  pro vsechny kterym neni lh ostejný osud dětí v ČR

1.1.úvod

Základným predpokladom ďalšieho pokroku v oblasti podpory a ochrany práv LGBTI ľudí je povýšiť racionalitu nad predsudky, sekularizmus nad náboženský štát, rovnosť nad diskrimináciu a univerzálne práva nad stigmu menejcennosti

1.2 Aktuálny stav

Oblasť zamestnania

V oblasti práva na prácu Zákonník práce¹ priamo uvádza zákaz obmedzení a diskriminácie aj z dôvodu pohlavia (teda rodovej identity) a sexuálnej orientácie. Podľa zákona o službách zamestnanosti² zamestnávateľ nesmie pri výbere zamestnanca vyžadovať informácie o sexuálnej orientácii, ale rodová identita tam explicitne nie je uvedená.

zdroj: www.radavladylp.gov.sk/celostatna-strategia-ochrany-a-podpory-ludskych-prav-v-sr/

Vážený pán prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska, po starostlivom uvážení som sa rozhodol Vám napísať tento otvorený list, ktorým reagujem na Váš prejav po referende. Verím, že nehovorím len vo svojom mene, ale aj v mene mnohých ľudí, ktorí sa zúčastnili referenda o ochrane rodiny, referenda, ktoré bolo a je o deťoch, ich právach a právach rodičov.

Vo svojom prejave ste povedali: „Pre demokratickú spoločnosť a slobodnú krajinu, akou Slovensko je, nemôže byť dobrou správou, ak sa menšina radšej nezúčastňuje kampane, v ktorej sa o nej neustále hovorí - ale v tejto atmosfére som úplne chápal ich dôvody. A je mi ľúto, že mnohí ľudia museli prekonávať oprávnený strach z urážlivých názorov, kým sa rozhodli verejne v médiách alebo na blogoch vyrozprávať svoj životný osud“.

Pán prezident, súhlasím s Vami, že nikdy nie je dobré, ak sa občania krajiny v nej necítia dobre a je preto nutné hľadať pravidlá a spôsoby spolunažívania, ktoré im umožnia žiť v spoločnom štáte. Aj na to tu máme demokratické zriadenie, ktoré hľadá takéto pravidlá. Dovoľte mi však povedať, že toto Vaše vyjadrenie je jednostranným pohľadom na komplexnú problematiku, v ktorej majú zásadné a prvé miesto práva detí. Na ne sa však, žiaľ, popri požiadavkách dospelých dlhodobo v tejto téme neberie ohľad. Musím dodať, že to bola predsa Aliancia za rodinu, ktorá vždy vyzývala k slušnej argumentačnej diskusii, no oponenti nechceli informovať verejnosť o svojich požiadavkách, mlčali a dnes po referende s viac ako 90%-nými výsledkami v prospech rodiny a detí žiadajú opäť nehľadieť na práva detí, iba na požiadavky dospelých.

Bola to tiež Aliancia za rodinu, ktorá vyzývala na zlepšenie zákonov pre rovnakopohlavné páry, no nie registrovanými partnerstvami, pretože tie otvárajú širokú bránu k manželstvu a adopciám, k nanútenej hlbokej kultúrnej zmene spoločnosti. Príklady z Rakúska či Francúzska ukazujú, že vytvorenie registrovaných partnerstiev je vďaka rozhodnutiam európskych súdov a pokrivenému pohľadu na nediskrimináciu nedemokraticky, neparlamentne zneužité na presadenie ďalších požiadaviek LGBTI lobby, ktorá častokrát homosexuálov ani nezastupuje. Potvrdzujú to nielen mnohé vyjadrenia homosexuálov zo zahraničia, ale už aj tých slovenských. Vaše vyjadrenie „Rovnako ako v prípade prvej otázky, po tomto referende sa u nás nič nemení ani na tom, že ani doteraz neboli a nie sú možné adopcie detí pármi rovnakého pohlavia“ sa tak, žiaľ, nedemokraticky čoskoro môže stať neplatným.

Pán prezident, Vaše vyjadrenie „Sám som otcom malých detí, a tiež by som ako rodič nesúhlasil, aby ich v škole učili veci neprimerané veku alebo dobrým mravom. Domnievam sa, že vláda a ministerstvo školstva má dostatok možností, aby táto otázka nemusela byť v budúcnosti vôbec nastolená“ pravdepodobne vychádza z neinformovanosti napríklad o vládnej stratégii ľudských práv či ďalších snáh, prijatím ktorých rodičia môžu stratiť právo na výchovu detí v tejto intímnej oblasti. Zvlášť hľadiac na búriacich sa rodičov v niektorých krajinách je tretia referendová otázka preventívnym opatrením, aby aj v budúcnosti zostali zachované práva rodičov na hodnotové smerovanie výchovy ich detí.

Pán prezident, deti a Aliancia za rodinu sa vzhľadom na nenávistnú antikampaň a nezákonné rozhodnutia médií právom môžu cítiť dotknutou „menšinou“. Svojvoľným rozhodnutím riaditeľov televízii, neopierajúcim sa o žiadny zákon, diskriminačne nedostala priestor v médiách napriek tomu, že bola pripravená zaplatiť komerčnú cenu. Domnievam sa, že na Slovensku je oprávnený strach o slobodu slova, predreferendová kampaň ukázala zaujatosť a neobjektívnosť mnohých médií a ich silnú nevyváženosť. Verím, že sa zasadíte o nápravu tohto stavu aj Vy, aby sloboda názoru a slušného prejavu zostala v našej demokratickej spoločnosti zachovaná, aby nebola ohrozovaná pokrivenou nediskrimináciou či politickou korektnosťou.

Rád by som Vám pripomenul, že to boli predstavitelia Aliancie za rodinu, podporovanej viac ako 140 organizáciami denne pomáhajúcimi rodinám, týraným ľuďom, deťom, mládeži atď., ktorí sa nenechali vyprovokovať ani najtvrdšou antikampaňou hoci boli predmetom vulgárnych vtipov, blogov, statusov, billboardov, boli obviňovaní z nenávisti za to, že sa zastávali práv detí a rodičov, dokonca padli vyhrážky o napadnutí ich detí. Žiaľ, zaznievali aj nevhodné vyjadrenia a urážky aj od jednotlivých zástancov referenda, čo Aliancia vždy odsudzovala a vyzývala na slušnú argumentačnú diskusiu.

Prekvapilo ma vaše konštatovanie, že „Máme za sebou referendum, v ktorom žiadna otázka neobsahovala slovo "rodina" - ale v diskusii a kampani pred referendom bolo toto slovo zrejme najpoužívanejšie“. Iste viete, že referendové otázky museli byť formulované právne korektne, lebo sa čakalo, že ich oponenti podajú na Ústavný súd. Toto sa udialo a súd povedal, že sú v súlade s Ústavou.

Na záver svojho listu by som Vás chcel požiadať, aby ste zostali prezidentom všetkých občanov Slovenskej republiky. Z Vášho prejavu som mal pocit, akoby takmer milión občanov SR spolu s iniciátormi referenda boli ľudia, ktorí šíria nenávisť a nanucujú svoje presvedčenie zvyšnej časti Slovenska. Ako iste viete, cieľom referenda bolo potvrdenie status quo, teda súčasného zákonného nediskriminujúceho stavu a hodnôt, ktoré táto krajina a jej obyvatelia odnepamäti vyznávajú. Referendum bolo a je o právach detí a rodičov, názor hlasujúcich hovorí jasne v ich prospech (94,5%, 92,43%, 90,32%), o názore nehlasujúcich nevieme povedať nič. Nemôže byť reč ani o nanucovaní presvedčenia a už vôbec nie o obmedzovaní ľudských práv, ako to šíria niektorí aktivisti  z radov LGBTI lobby. Ústavný súd sa vyjadril jasne, že referendové otázky boli a sú v súlade s Ústavou SR.

Prial by som si, aby ste sa na Slovensko nepozerali iba cez, žiaľ, silne skreslený pohľad médií a požiadavky dospelých, ale najmä cez práva detí, cez vzájomný dialóg a aby ste Vy, pán prezident, zostali prezidentom aj toho takmer milióna ľudí, ktorí sa zúčastnili referenda o ochrane rodiny. Som presvedčený, že iniciátori referenda i ďalší obhajcovia hodnôt rodiny, manželstva a detí sú kedykoľvek pripravení na verejný i súkromný dialóg a ochotní slušne vysvetľovať svoje postoje, ako to robili i doteraz.

S úctou Tomáš Kováčik, občiansky aktivista
*list odoslaný poštou 13.2.2015

V devatenáctém století se polské františkánce Felicii Kozlowské údajně začala zjevovat Panna Maria. Poselství Panny Marie, která sestra Felicie tlumočila, byla tak krásná, že jí brzy lidé začali nazývat „maminkou“. Na základě tohoto zjevení založila sestra Felicie s jedním knězem, otcem Kowalským, Mariavity, neboli Následovníky Panny Marie. Zatím vše vypadalo neškodně, ovšem až do chvíle, kdy sestra Kozlowská prohlásila, že v ní přebývá Panna Maria. Následně byla svatým papežem Piem X. exkomunikována. V té době ale už kolem sebe shromáždila asi milion příznivců, včetně mnoha kněží a řeholnic a z exkomunikovaného otce Kowalského se stal vůdce hnutí mariavitů. Výsledkem byla nejen polygamie a tak zvaná mystická manželství v tétonové církvi, ale i zasloužená exkomunikace 600 000 lidí.

en.wikipedia.org/wiki/Feliksa_Koz%C5%82owska

Súkromné zjavenia na hore Zvir (Litmanová), na vrchu Boričky (Dechtice) a na kopci Živčáková (Korňa) sú už po mnohé roky predmetom skúmania osobitných cirkevných komisií. Litmanová je síce od vlaňajška oficiálnym pútnickým miestom, ustanovil ju zaň prešovský arcibiskup Ján Babjak, dekrét však zatiaľ nepotvrdzuje pravdivosť údajných zjavení.

Je to pomerne známa historka, ale vyplatí sa ju pripomenúť. „Mária, Matka naša, skry nás pod svoj plášť a to trikrát,“ modlili sa dve dievčatá z Litmanovej, 11-ročná Ivetka a 12-ročná Katka, keď 5. augusta 1990 začuli v lese na hore Zvir strašný hluk. Ušli pred ním do blízkeho senníka, kde sa im znenazdania zjavila Panna Mária a sadla si pred ne na lavičku.

Dievčatá medzitým dozreli v ženy, jedna z vizionárok sa vydala, druhá pracuje ako ošetrovateľka, obe v zahraničí. Nové posolstvá Panny Márie z hory Zvir už dávnejšie nepočuť, púte na horu Zvir sa však naďalej konajú a sú čoraz masovejšie. Ako si to vysvetliť?

Zjavuje sa každý deň o 20,40

Odpoveď vedca je kategoricky jednoznačná. „Mnoho ľudí drží u nás pri živote už iba iracionálno, ktoré zahŕňa aj náboženské vízie,“ myslí si astrofyzik Igor Kapišinský zo Slovenskej akadémie vied, ktorý vyštudoval kedysi aj teológiu. Všetky súkromné zjavenia považuje za degenerované formy ľudovej zbožnosti.

Trenčiansky psychiater Ladislav Kvasnička, ktorý vyznáva kresťanské princípy v psychiatrii, upozorňuje v tejto súvislosti na podobnosť halucinácií so zjaveniami. Halucinácie sú však plodom psychickej poruchy. Preto nabáda, aby aj pri zisťovaní pravosti či nepravosti zjavení cirkev najskôr žiadala od vizionárov psychiatrické a psychologické vyšetrenie skutočnými odborníkmi.

Po takomto vyšetrení priam volá dechtický prípad, kde sa Panna Mária zjavuje údajne deň čo deň pomaly už pätnásť rokov siedmim mladým vizionárom. „Cez týždeň sa zjavuje o 19,40 h (v letných mesiacoch o 20,40 h, v sobotu a nedeľu je zjavenie počas sv. ruženca na hore Boričky,“ uvádzajú na internete.

Diecéznu komisiu pre skúmanie dechtických zjavení zriadili na Arcibiskupskom úrade v Trnave ešte pred jedenástimi rokmi, ale tiež zatiaľ k ničomu nedospela.

spravy.pravda.sk/domace/clanok/162789-slovenske-lurdy-cakaju-na-uznanie/

Počas najbližších mesiacov vám prinesieme sériu rozhovorov s politikmi, ktorí sa verejne hlásia ku kresťanskej viere. Krátko pred referendom sme sa rozprávali s poslancom JÁNOM PODMANICKÝM.

Na vaše meno niektorí ľudia reagujú slovami: „To je ten, čo chcel byť kňazom.“ Prečo ste sa v mladosti rozhodli vstúpiť do kňazského seminára a študovať teológiu?

Odmalička som bol vedený k viere v Boha. Miništroval som, bol som aktívny v mládežníckych kresťanských spolkoch. Počas štúdia na gymnáziu v Žiline som štyri roky býval u saleziánov. Celkom prirodzene to vyústilo do rozhodnutia ďalej sa venovať duchovným veciam a stať sa kňazom. Mal som úprimný záujem, videl som v tom zmysel a naplnenie života.

Vnímali ste aj očakávanie svojho okolia, že sa vyberiete týmto smerom?

Bolo tam aj očakávanie okolia, ale aj ja som vnútorne cítil, že je to krásny spôsob života v službe ľuďom a Bohu. Prihlásil som sa do kňazského seminára v Nitre, kde ma prijali. Nevedel som si predstaviť inú životnú cestu. Za tri roky v seminári som mimoriadne vďačný, lebo som sa mohol modliť a premýšľať o svojom živote. Dodnes z tohto obdobia čerpám. V treťom ročníku som sa však zo dňa na deň rozhodol odísť.

Bolo to naozaj také náhle?

Áno, bolo to obrovské prekvapenie. V priebehu jednej noci som sa rozhodol, že chcem mať deti ako najväčší Boží dar.

Nebol za vaším rozhodnutím nejaký vonkajší podnet, napríklad dievča?

Nie, aj keď si to mnohí myslia. Večer, keď som sa modlil v kaplnke, som odchádzal s tým, že budem kňazom. V noci sa mi snívalo o malom bábätku, ktoré sa na mňa tak neskutočne smialo, že som sa ráno rozhodol odísť zo seminára.

Vnímali ste ten sen ako Božie znamenie?

Nechcem to povyšovať na nejaký zázrak, ale mal som vnútornú silu urobiť toto rozhodnutie. Išiel som za predstavenými, aby som im to oznámil. Teológiu som potom dokončil diaľkovo a paralelne som začal študovať aj na právnickej fakulte.

Ako reagovalo na odchod zo seminára vaše okolie?

Bolo to pre všetkých veľké prekvapenie, ale rodičia ma tak ako vždy podržali. Na teológii som sa naučil byť vnútorne slobodný. Rozhodol som sa tak, ako som to cítil ja, a nie podľa toho, čo odo mňa chce okolie. Dodnes som v kontakte so širokým okruhom kňazov. Katolícka teológia napokon pozná všeobecné kňazstvo, takže každý má svoju úlohu v prostredí, v ktorom žije. 

Na internete sa človek veľa o vás nedozvie. Jedna z mála informácií hovorí, že ste kedysi napísali oslavné básne na Jozefa Tisa.

Nie je to pravda, tie básne som nenapísal, ani som nebol ich zostavovateľom. Napísal som doslov k tej knihe. Bolo to takmer pred 15 rokmi.

Čo konkrétne ste napísali?

Základné posolstvo, ktoré je kritizované a ktoré by som dnes možno napísal ináč, spočíva v tom, že historická osoba Jozefa Tisa nie je dodnes objektívne zhodnotená. Úlohou historikov, prípadne právnych historikov, je pomenovať, čo bolo v jeho živote prínosom a kde urobil chyby, a to bez predsudkov a ideologických okuliarov.

Tri funkcie zvládam

Už štvrté volebné obdobie ste starostom kysuckej obce Stará Bystrica. Prvýkrát ste boli zvolený ako 25-ročný. V posledných voľbách ste nemali protikandidáta. Cítite sa byť silný v komunálnej politike?   

Tak by som to nepovedal. Čím som starší, tým viac si pripomínam, že človek musí mať veľkú pokoru pred každou funkciou, ktorá je spojená s dôverou ľudí. Prílišné sebavedomie je posledným krokom pred pádom, pýcha predchádza pád. Dôveru ľudí prijímam s veľkou pokorou, s tým, že si ju ani nezaslúžim, keďže aj ja robím chyby. Zároveň ma však táto práca nesmierne baví.             

Okrem toho, že ste poslancom a starostom, sedíte aj v zastupiteľstve Žilinského samosprávneho kraja. Politici obhajujú sedenie na viacerých stoličkách tým, že je to len otázka dobrého časového a personálneho manažmentu. Mňa však tento argument nikdy nepresvedčil. Sám na sebe vidím, že zvládať viacero pracovných úloh je občas nemožné...

Čím som starší, tým viac to pociťujem aj ja. Hľadám spôsob, ako obmedziť výkon týchto troch mandátov. Aj keď ony sa medzi sebou dopĺňajú. Keď som poslancom národnej rady, mojou úlohou je pracovať v prospech ľudí na Slovensku. Tú istú úlohu napĺňam, aj keď som starostom obce.

"Ako poslanec viem pomôcť svojmu regiónu. Netreba zakrývať, že ľudia to očakávajú."

Ako starosta obce sa stretávam s celou škálou problémov a potrieb ľudí. Pre poslanca národnej rady je prospešné poznať problémy, ktoré ľudia majú, keďže ich môžem prednášať na pôde národnej rady. Na druhej strane, ako poslanec viem pomôcť svojmu regiónu. Netreba zakrývať, že ľudia to očakávajú. Práve dnes sa volá po väčšom prepojení politikov s regiónmi. O tom, koľko mandátov niekto má, napokon rozhodujú ľudia. Ak by obyvatelia Starej Bystrice cítili, že sa nedostatočne venujem práci starostu, tak by hľadali niekoho iného.

Naznačili ste únavu zo zastávania troch pozícií. Ak by ste mali jednu z nich vypustiť, ktorá by to bola?

(Ticho.) Odpoveď vám dnes nepoviem. Sám si to ešte musím zvážiť. Cítim však potrebu opäť sa vrátiť k literárnej tvorbe. Pán Boh si jednoducho človeka vedie, a ak bude mať prehodiť výhybku, tak to urobí.

Pastiersky list biskupov bol nespravodlivý voči vláde

Sedíme v priestoroch Výboru NR SR pre sociálne veci, ktorému predsedáte. Sociálnosť má v názve aj vaša politická strana. Položím vám osobnú otázku. Som tridsiatnik, otec troch malých detí, žijem na Liptove... Čo sociálne pre mňa Ficova vláda spravila?

(Ticho.) Nechcem skĺznuť do vypočítavania všetkého pozitívneho, čo táto vláda v sociálnej oblasti urobila. Poviem len jeden príklad. Ľuďom s nižšími príjmami sme pomohli tým, že v tomto roku sa im bude zdvíhať čistý príjem. Je to spôsobené zvýšením minimálnej mzdy a znížením odvodov. Dotkne sa to niekoľkých stoviek tisícov ľudí. Kuchárka v školskej jedálni, ktorá dnes zarába na úrovni minimálnej mzdy, bude mať v novom roku akoby trinásty plat.

Ďalším pozitívom je, že táto vláda sa snaží držať ceny energií. Viem, že to ľudia vnímajú ako samozrejmosť, ale nie je to samozrejmosť. Treba si pozrieť štatistiky. Sú vlády, za ktorých ceny energií stúpli prudko hore. Za našich vlád sa držali na rovnakej úrovni alebo dokonca klesali. Len samotné nedvíhanie ceny energií, nestúpajúca inflácia sú obrovskou pomocou ľuďom. Keď rastú nominálne mzdy a nedvíhajú sa ceny, nestúpa inflácia, tak stúpajú aj reálne mzdy. Mohol by som vymenovať aj ďalšie pozitíva, ale to je na samostatný rozhovor.

Nie som ekonóm, ale vnímam výhrady, že všetky tieto opatrenia sú robené na úkor budúcnosti. Ďalšia vláda, ak sa bude musieť správať zodpovedne, tak bude nútená kryť vzniknuté výpadky.

Ani ja nie som ekonóm, ale sedliacky rozum mi hovorí, že sprivatizovať Slovenský plynárenský priemysel bola obrovská chyba. Podnik, ktorý mal absolútny monopol, vytváral zisky, vďaka čomu boli ceny plynu nízke, sa nemal privatizovať. Kvôli privatizácii išli ceny nahor. Noví majitelia chceli rýchlo získať svoju investíciu naspäť, a tak tlačili na dvíhanie cien energií.

Platí to aj o energetických distribučných spoločnostiach. Boli to prirodzené monopoly, ktoré vlastnili rozvodné siete. Žiadna súkromná firma na Slovensku nevybuduje alternatívne rozvodné siete. Keby sme nesprivatizovali tieto prirodzené monopoly, dvadsať rokov mohla byť cena energií nízka bez toho, že by sme sa zadlžovali.

Moji študenti často cestujú vlakmi. Mnohí sa potešili, že od novembra môžu cestovať zadarmo, ale je medzi nimi aj skupina, ktorá sa na toto rozhodnutie pozerá kriticky. Vravia, že niekto ich cestovanie musí aj tak zaplatiť. Nejde o ďalšie z populistických opatrení na úkor budúcnosti?

Peniaze na tieto sociálne opatrenia sa nezískali zvyšovaním daní, ale napríklad aj lepším výberom DPH. Nikto nemôže spochybniť, že súčasný minister financií Peter Kažimír robí neuveriteľný poriadok v daňovej oblasti. Rešpektujú to dokonca aj pravicoví politici a ekonómovia. Napokon to, ako sa k nám správajú trhy, že Slovensko si požičiava za historicky najnižšie úroky, je znak toho, že v ekonomike sa robia naozaj dobré opatrenia. Dosvedčujú to aj všetky makroekonomické ukazovatele.

"Pastiersky list o kultúre smrti bol absolútne legitímny. Platí to aj o pastierskom liste k referendu. Ale nestotožnil som sa s niektorými výrokmi v pastierskom liste na Prvú adventnú nedeľu."

Zavedenie daňovej kobry, zavedenie kontrolného elektronického výkazu, všetky tieto opatrenia zvýšili výber DPH, čím sa znížil objem peňazí, ktorý sa stráca v čiernej ekonomike. Z takto získaných peňazí sa zaviedli spomínané sociálne opatrenia bez toho, že by sa zvyšoval dlh. Práve naopak, my neustále znižujeme deficit v snahe dosiahnuť vyrovnaný rozpočet. Táto vláda sa správa absolútne zodpovedne. Náš štátny rozpočet na rok 2015 bol vyhlásený za jeden z najlepších rozpočtov v EÚ.

Prečo by potom z lepšieho vývoja ekonomiky nemohli mať úžitok práve skupiny ľudí s nižšími a strednými príjmami? Veď úlohou štátu je aj redistribuovať bohatstvo a správať sa solidárne. Môžeme sa baviť, prečo sme tieto peniaze dali na vlaky a nie na niečo iné. To je legitímna diskusia. Táto vláda sa však rozhodla podporiť študentov a pracujúcich dotáciou na vlaky.

Ako ste potom vnímali pastiersky list biskupov, ktorý sa čítal na Prvú adventnú nedeľu. Okrem iného sa v ňom píše: „Na spoločnom dobre má účasť len úzka skupina ľudí, zatiaľ čo mnohí sa ocitajú na hranici chudoby, napriek tomu, že celý život poctivo pracovali a platili dane.“

Tieto slová sa ma dotkli. Obhajoval som pastiersky list o kultúre smrti, ktorý bol absolútne legitímny. Platí to aj o pastierskom liste k referendu. Ale nestotožnil som sa s niektorými výrokmi v pastierskom liste, ktorý spomínate. Jeden z tých výrokov ste teraz citovali. Zaznel v týždni, keď parlament schválil prelomový zákon, ktorým sa znížili odvody pre nízkopríjmové skupiny a zvýšila sa minimálna mzda. Parlament pomohol 600 000 ľuďom s nízkymi príjmami a biskupi napísali vetu, ktorá vôbec nereflektovala tento historický počin. Ten list bol jednoducho nespravodlivý voči tejto vláde. Viacerým cirkevným predstaviteľom som tlmočil, že to bola nešťastná a nespravodlivá veta. 

Ako na to reagovali?

Diskutovali sme o tom, ale nechcem verejne hovoriť, čo presne sme si povedali.

Chromíka som upozorňoval na riziká referenda

V minulosti ste pôsobili vo Výbore NR SR pre kultúru a médiá. Ako hodnotíte pôsobenie Václava Miku na čele RTVS?

Je to dobrý a nezávislý generálny riaditeľ. Napokon, keby robil nejakú politickú nadprácu, už dávno by ho všetci kritizovali. Ako divák RTVS musím pochváliť aj kvalitatívny posun Dvojky, kde sa zvýšil objem kvalitných dokumentárnych a športových programov.

Čo vravíte na rozhodnutie RTVS nevysielať referendové spoty Aliancie za rodinu a nezaradiť gréckokatolícku liturgiu, počas ktorej zaznela medializovaná homília kňaza Baku?

Nesúhlasím s nezaradením spotu Aliancie za rodinu a cenzurovaním spomenutej homílie.          

Vnímate to ako cenzúru?

Presne tak. RTVS si to nemala dovoliť ani v jednom prípade. Aliancia za rodinu chcela normálne zaplatiť vysielanie svojho spotu. RTVS nemala do toho vstupovať, mala to prijať ako riadnu objednávku a odvysielať to. Odvolávanie sa na interné predpisy je alibizmus a prenášanie zodpovednosti. Gréckokatolícky kňaz vystupoval v súlade so svojím vierovyznaním a presvedčením. Žiadna inštitúcia nemá právo vstupovať do náboženského presvedčenia, aj keď sa nám možno nepáči.

Čítali ste jeho homíliu?

Áno. Ak ten kňaz použil tvrdé slová, niesol by za to zodpovednosť. Nemyslím si, že to, čo povedal, bolo najšťastnejšie, ale právo vystúpiť mu malo byť ponechané. Tie slová mali zaznieť.

Poďme k referendu. V roku 2013 ste pre agentúru SITA povedali, že manželstvo by malo byť v ústave definované ako zväzok muža a ženy. K tomu ste dodali, že si nie ste celkom istý, či má byť táto vec predmetom referenda.

Doplním kontext vašej otázky. Rozprával som sa s Antonom Chromíkom z Aliancie za rodinu o riziku, že ak referendum nebude úspešné, bude sa to zneužívať voči všetkému, čo referendum malo priniesť. Cestu som videl skôr v diskusii medzi politickými stranami a v presadení týchto zámerov v parlamente. Stále vnímam túto možnosť.

Zúčastníte sa referenda?

Robím všetko pre to, aby bolo úspešné. Zúčastním sa ho a budem trikrát hlasovať „áno“. Aj ako poslanec parlamentu vyvíjam iniciatívu, aby sa ho ľudia zúčastnili.

Aký výsledok predpokladáte?

Som optimista. Verím, že bude úspešné. Okolo referenda bol veľký „humbuk“, pričom napokon rozhodne mlčiaca väčšina.

Najviac kresťanov v parlamente je za Smer

Pri viacerých vašich odpovediach mi napadla jedna otázka: prečo vlastne nie ste členom strany, ktorá má kresťanstvo v názve?

Vytvára sa tu umelý dojem, že len niektoré strany sú kresťanské. To je hlboko zakorenený omyl, keďže kresťania sú vo všetkých politických stranách. Práve oni by mali byť kvasom v prostredí politickej strany a pozitívne pôsobiť na svojich kolegov, aby politika strany, v ktorej pôsobia, mala evanjeliové prvky.

Má kresťanský rozmer aj SMER-SD?

Trúfam si povedať, že najviac kresťanov v parlamente je za stranu Smer. Z 83 poslancov je 80 percent presvedčených kresťanov. To, že to nedávajú najavo, že sa tým nechvália, je druhá vec. Počas diskusií však vidím, že veľa našich poslancov má podobné názory ako ja. 

Takže sa necítite byť v Smere osamotený?

Vôbec nie. Väčšina Slovákov sú kresťania a práve oni volia Smer. Z toho vyplýva, že naši kresťanskí voliči nevidia v Smere ohrozenie kresťanských hodnôt. Smer presadil sprísnenie interrupčného zákona podmienkou informovaného súhlasu, zaslúžil sa o zatvorenie obchodov počas kresťanských sviatkov, sprísnili sme zákon o registrácii cirkví. Vedel by som vymenovať aj ďalšie pozitívne opatrenia, na ktorých sa podieľali aj naši poslanci.

Vravíte, že v Smere je veľa poslancov, ktorí sa hlásia ku kresťanstvu. Máte však medzi sebou aj bývalých komunistov či priamo marxistov. Dochádza medzi vami k názorovým sporom?

Samozrejme.

Ako ich riešite?

V oblasti ekonomiky a sociálnych vecí máme spoločnú politiku. V týchto oblastiach sa zhodneme. Na kultúrno-etické otázky máme rozličné názory, čo je celkom prirodzené. Smer nevznikal na konfesijnom základe, ale na základe sociálnej solidarity.

Komunikujete s kresťanskými poslancami v iných stranách?

Nachádzame spoločnú reč. Práve my by sme mali byť spoločný tmel spolupráce naprieč politickým spektrom. Práve vďaka tomu, že kresťania sú v rôznych stranách, môžeme nachádzať styčné plochy pre spoluprácu. Treba sa odpútať od sústavnej nenávistnej politiky medzi stranami.

"Vytvára sa tu umelý dojem, že len niektoré strany sú kresťanské. To je hlboko zakorenený omyl, keďže kresťania sú vo všetkých politických stranách."

Dá sa to? Vzájomné vyhraňovanie sa medzi stranami tu bude stále prítomné.

Áno, je to podstata politiky, ale kresťania v politických stranách majú oveľa väčšiu zodpovednosť za to, aby to vyhraňovanie nebolo agresívne a osobné. Kresťania majú psiu povinnosť hľadať vzájomnú spoluprácu. Kresťania by nemali rozdeľovať spoločnosť, ale ju spájať.

Ktorí poslanci Smeru sa hlásia otvorene k svojmu kresťanskému presvedčeniu?

Bolo by dobré pozrieť si hlasovania, kde je to najlepšie vidieť...

Skúste mi to uľahčiť a povedzte konkrétne mená.

Faič, Blanár, Jánoš, Obrimčáková... Keby ste mi dali čas, vymenoval by som minimálne ďalších dvadsať poslancov. Vážim si, že vedenie strany Smer, ako aj vedenie poslaneckého klubu absolútne rešpektujú naše presvedčenie a pri kultúrno-etických otázkach nám nechávajú voľnú ruku pri hlasovaní.

Sú veci, za ktoré by ste nikdy nezahlasovali?

Áno, som tým známy od začiatku a vždy to bolo vedením strany a klubu rešpektované.

Môžu vás kresťanskí voliči vnímať ako svojho človeka?

Nechcem to takto zjednodušovať, lebo realita je mnohovrstevná. Snažím sa presadzovať to, k čomu ma vychovali moji rodičia a čomu verím.

Cítite sa byť skôr kresťanský alebo sociálny demokrat?

(Ticho.) V sociálno-ekonomických otázkach som sociálny demokrat. V kultúrno-etických otázkach som konzervatívec.

Hneď po skončení rozhovoru ideme na pravidelné modlitebné stretnutie poslancov. Zvyknete tam chodievať?

Pán poslanec Mikloško ma volal už niekoľkokrát, ale ešte som sa ho nezúčastnil. Modlitba je pre mňa intímne stretnutie s Bohom. Viac mi vyhovuje modlitba v tichosti a samote ako v kruhu poslancov. Schvaľujem však, že sa stretávajú a modlia.

Takže s nami nejdete?

Nie, nejdem. Ale v nedeľu sa môžeme stretnúť v kostole.

Imrich Gazda

Foto: Mária Jakušová

Rozhovor bol autorizovaný. Ján Podmanický vykonal v prepise niekoľko zmien.

Maike Hicksonová americká katolička napsala papeži Františkovi otevřený dopis, který vyjadřuje nejen její obavy o současné směřování církve, jež ateistická média naopak bouřlivě vítají

Milý Svatý otče,

hluboce znepokojena ve svém srdci rozhodla jsem se napsat Vám upřímný otevřený dopis. Budu mluvit o věcech, které bych za normálních okolností nikdy neudělala. Dělám to, nebo bych to chtěla udělat pro blaho církve, k větší slávě Boží a ke spáse lidí. Můžete to sám posoudit.

Minulou noc jsem nemohla spát. Působí mi starosti stav svaté matky církve. Během roku 2014, zvláště svým veřejným oceněním návrhu kardinála Kaspera, že by znovuoddaní rozvedení mohli přistupovat k svatému přijímání, otevřel jste, Svatý otče, dveře k velkému zmatku v oblasti morálky katolické církve a k lehkovážnosti církevní hierarchie.

Některá prohlášení biskupské synody o rodině v říjnu 2014 tento zmatek ještě zvýšila. Vy sám jste v interview pro list La Nacion doporučoval laxní postoj církve vůči těm, kteří mimo církev uzavřeli po rozvodu sňatek, když jste řekl: „Jen přijímání není řešení. Řešením je integrace“. Zdá se, že je Vaším záměrem, že tito lidé budou moci nejen přistupovat k svatému přijímání, ale budou mít také účast na církevním životě jako lektoři nebo kmotři dětí.

Tento postoj znamená hřích ignorovat, znevážit anebo dokonce připouštět. Tím bude smazán rozdíl mezi těmi, kteří žijí v posvěcující milosti, která je Bohu tak milá, protože zachovávají Boží přikázání a rady, a mezi těmi, kteří objektivně žijí ve stavu hříchu, a tedy se nemohou líbit Bohu, protože znevažují Boží zákony a Boží moudrost. Taková cesta by vedla k anarchii, ke zničení mravních základů katolické církve. Rychle by zavládlo pravidlo: „Všechno je dovoleno!“

Jestliže mohou „znovuoddané páry“ přistupovat k přijímání, proč by to nemohl dělat také každý jiný hříšník, který se rovněž zdráhá litovat a činit pokání? Chronický pijan, muž, který pravidelně bije svou ženu, zločinec nebo žena, která zabije dítě ve svém lůně a vůbec nekoná pokání? Proč by měl být katolík poslušen církevních zákonů, když proti němu nejsou uplatněna žádná morální opatření?

A jak je tomu pak se slovy Ježíše Krista? Ta už nemají žádný význam? Změnit katolické zákony o nevěře znamená vzepřít se proti samotnému Kristu. Podle výzvy Mario Palmara i já se veřejně stavím proti takovému směru, kterým, jak se zdá, chcete vést církev.

Před deseti lety jsem se obrátila. Narodila jsem se v roce 1972, vyrostla jsem v Německu a nyní žiji v USA. Opustila jsem svět, který se stále více pokouší proniknout do života katolické církve, zvrátit ho, nemám-li přímo říct, zničit. Svět, kterému se, jak se zdá, podřizujete a který podporujete. Vyrůstala jsem bez víry v rozvrácené rodině, ve světě volného soužití, potratů, rozvodů a egoismu. Neznala jsem Desatero a vůbec už ne život podle něho. Neměla jsem ani zdravou rodinu, která by mi mohla dát pevnou identitu, bezpečné útočiště a morální vedení. Tento životní způsob mě zavedl do slepé uličky a do deprese. Když jsem poznala svého budoucího manžela, bylo to, jakoby poprvé Kristus vstupoval do mého srdce, pomalu, ale soustavně.

Existují dva důležité aspekty církevního života, které byly pro mne pramenem milosti a které mě silně přitahovaly, a to ještě dříve, než jsem získala pravou nadpřirozenou víru. Byla to v prvé řadě nádherná tradiční liturgie ve mši a ve zpívané modlitbě hodin a gregoriánském chorálu. A za druhé mravní nauka církve v jejím dokonalém pochopení pravdy o lidské přirozenosti.

Protože jsem vedla bezuzdný život bez ohledu na hřích nebo nějakou hlubší věrnost, byla jsem si vědoma, že tato cesta vede jen ke ztrátě odvahy a k radikálnímu pesimismu proti všem formám života založeným na trvalé lásce nebo jakémukoliv stabilnímu životnímu způsobu. Když jsem např. studovala katolickou nauku o čistotě a významu manželství a o nezrušitelnosti svátostného slibu, uvědomila jsem si pravdu, i když to tehdy bylo jen na základě přirozeného rozumu.

Mravní nauka katolické církve je balzám pro uzdravení každé duše, která uvázla v pýše, smyslnosti, v nepočestnosti a nedbalosti o blaho vlastních dětí. Tento egoismus, který vede k tomu, že člověk opustí milovaného druha a vymění ho za jinou osobu, jakmile se mu to hodí, přičemž nedbá na potřeby a přání dětí, které má z dřívějšího svazku, a jejich touhu po stabilním domově, je nejen škodlivý pro duše těch, kteří se setkávají s tímto egoistickým jednáním a setrvávají v něm.

Když hřeší tímto způsobem, jsou stále méně a méně svobodní. Hřích není pro člověka dobrý. To je to, co jsem krok za krokem pochopila. Pochopila jsem, že jedině tehdy, když jedinec před manželstvím žije v čistotě a drží se daleko od předčasných fyzických svazků k milé osobě, jen tehdy, když má jasné vědomí o tom, že sňatkem uzavírá dobře připravený závazek, který platí pro celý život a který bude schopen dodržet jen s pomocí milosti. Je třeba školit svědomí, aby bylo připraveno a vědělo, že do manželství je možno vstoupit a vydržet přes všechny problémy, když oba zůstanou spolu na své cestě v dobrých i špatných dnech.

Pochopila jsem také, jelikož jsem byla dříve horlivou studentkou neopelagiánského osvícenství 18. století, že my lidé potřebujme nejen abstraktní ideály, nýbrž také jasné pokyny, jak můžeme vést dobrý a lepší život. Nestačí jen mluvit o kráse lidství, bratrství, o lásce atd. Je třeba vědět, jak konkrétně těchto cílů dosáhnout. Církev existuje, aby nás vedla, aby nás pozvedala nad naši padlou přirozenost a její hříšné sklony a silné sklony k egoismu a zoufalství.

Můj osobní život je toho svědectvím. Církev se svými předpisy a radami mě vytáhla z marasmu hříchu a egoismu. A nyní, Svatý otče, se mi zdá, že chcete zavést církev právě do tohoto marasmu. Říkáte hříšníkovi, že to, co je a co dělá, je prostě dobré takové, jaké je. Nepozvedáte nás tak k vyššímu vzoru Krista, jak to církev jako učitelka národů vždy dělala. Necháváte nás tam, kde jsme, dokonce nás posilujete a uklidňujete v našich hříších. V tom spočívá hrůza citového šálení, které vůbec neznamená milosrdenství.

Laxnost vůči Božím přikázáním a radám vede vždy víc a víc do hříchu. To je to, co jsme zažili sami na sobě, my děti “kulturní revoluce 68″ v Německu. Dovolovali nám, abychom si neomezeně hráli v blátě a otročili naší lenosti. Výsledkem byla nelidskost. Mnoho rodičů a učitelů nechtělo již své děti trestat, když se špatně chovaly. Tak jen podporovali nemravné a nelidské chování. Já sama jsem byla svědkem výsledků této antiautoritativní výchovy ve škole, když byla jedna dívka z mé třídy terčem výsměchu a obtěžování jen proto, že chtěla být dobrou žákyní. Učitel ve své laxnosti proti takovému jednání vůbec nezasahoval, takže děvče muselo školu opustit.
Jde o záchranu duší

Zde však jde o něco více, totiž o otázku duší a jejich záchrany. Pomáháte jako hlava církve duším, aby přišly do nebe, když je posilujete v jejich hříchu? Tomu Vás učil svatý Ignác z Loyoly? Je prospěšné, když o věcech mluvíte dvojznačně, nejasně a děláte je zmatené a nesrozumitelné? Jak mnoho je párů, které dlouho bojovaly o své manželství. Ale díky nezkrácené Kristově pravdě dále věrně žijí spolu.

A nyní po Vašich posledních slovech a některých prohlášeních synody, která zavádějí jen laxnost, i ony se manželství vzdávají, protože si myslí, že „je tady druhá možnost“? Co se stane, když někoho vytrhnete z momentálního zoufalství, ale přivedete k troufalosti, která spolu se zoufalstvím jsou dva hlavní hříchy proti ctnosti naděje? Jednoho dne se budete za všechny tyto duše zodpovídat a já Vás prosím, abyste se zamyslel nad tím, co Vám tímto chci říct.

Mohu Vám říct, že Vaše jednání nevede k žádnému výsledku. Jen výzva k obrácení a jasný pokyn, jak postupovat podle příkladu svatého Jana Křtitele, může vést duše do nebe. Není možné podporovat hříšníka v hříchu, nýbrž je třeba ho z jeho hříchu vyvést. To se mnou udělal jeden správný katolický kněz a za to jsem a budu jemu a katolické církvi vždy vděčná.

Prosím Vás, Svatý otče, kárejte svět za jeho hříchy, svět, který je tak ponořen v nelidskosti, protože nemá ani výchovu ani matku, která by mu připomínala Boží zákony a také ho někdy plísnila. Boží zákony jsou pro nás velmi dobré. Ukazují hříšnému světu, jak se může stát lepším. Ukazují všem sezdaným i rozvedeným, jak mohou být věrní. Věrní svým partnerům, ale především před Bohem věrní svým dětem. Nedovolují nám, abychom dále trhali to, co bylo natrženo, nýbrž pomáhají nám, abychom to spravili a zahojili.
Volejte nás ke svatosti

Je třeba napomínat rodiče, aby krotili svůj egoismus a především, aby mysleli na svoje děti a jejich vyšší blaho. Rozvod je smrt duše pro malé zranitelné dítě, pro jeho naději, jeho bezpečí a jeho city. Mluvím ze své zkušenosti. Teď však mluvím jako matka. Jak můžete od nás očekávat, že já a můj manžel budeme své děti učit Desatero a že skutečně litujeme svých hříchů, když se zpovídáme, když církev současně těm, kteří veřejně porušují Boží zákon, neodepře svaté přijímání?

Napravte nás, všechny nás hříšné. Volejte nás ke svatosti, svatosti, která je založena na hluboké lásce ke Kristu a jeho Matce, a dávejte nám jasné pokyny o tom, co je dobré a co je lepší. Nakonec cituji Maria Palmara, jehož výzvu k otevřenému odporu tímto dopisem naplňuji a jehož protest před jeho smrtí dojal moje srdce a srdce mnoha lidí.

„Okolnost, že papež se lidem „líbí“ je v dvoutisící logice církve zcela irelevantní. Papež je zástupcem Krista na zemi a musí se líbit našemu Pánu. To znamená, že výkon jeho moci není absolutní, nýbrž je podřízen nauce Kristově, která se nachází v katolické církvi, v její tradici, a je živena životem milosti a svátostmi.“

Modlím se za Vás, Svatý otče, každý den. Současně musím v tomto slzavém údolí plně věřit slovům Mario Palmara: “Někde v malém zapadlém kostelíku bude vždy kněz, který celebruje mši svatou, někde v malém bytě bude vždy opuštěná stará žena, která s neotřesenou vírou se modlí růženec a někde ve skrytu vždy bude jedna řeholní sestra, která se stará o dítě, jehož život všichni pokládali za bezcenný. I když se zdá, že je všechno ztraceno, církev, Město Boží, vyzařuje světlo na všechny lidi.”

Svatý otče, prosím vás, aby toto světlo víry a lásky zářilo na svět, je třeba říkat světu pravdu, že část stvoření se vzbouřila proti Bohu, ukázat světu, kde se mýlí, a to i za cenu, že ztratíte svou současnou popularitu a své údajně dobré jméno. Svět potřebuje celé svědectví katolické církve, více než kdykoliv jindy. Nekompromisně a s celou pravdou. Pak získáte také větší důvěru, větší výchovnou autoritu a opravdový respekt.

Doktorka Maike Hicksonová se narodila v Německu, studovala ve Francii francouzské dějiny a literaturu. Ve Švýcarsku se vdala za amerického historika Dr. Richarda Hicksona, profesora pro strategická a kulturní studia na různých univerzitních institutech amerického ministerstva obrany. Manželé Hicksonovi mají dvě děti a žijí v USA.

https://protiproud.parlamentnilisty.cz/duchovni-svet/1486-dopis-papezi-frantiskovi-pravda-je-v-kristu-ne-v-pomijive-popularite-za-zbloudile-duse-se-budete-zodpovidat-bohu-neni-vse-ztraceno-mesto-bozi-zari.htm/A>

BRATISLAVA. Bývalý trnavský arcibiskup Róbert Bezák žije už vyše roka v zahraničí. Jeho návrat na Slovensko je podľa kňaza Antona Srholca nemožný, pretože by polarizoval spoločnosť.

"Bezáka podľa mojich predstáv povýšia, dajú ho do vatikánskej diplomacie a bude medzi diplomatmi ako ten, ktorý je relatívne mladý človek a ktorý môže urobiť veľa dobrého, nech bude kdekoľvek na svete," uviedol pre TASR Srholec s tým, že Bezákov prípad by sa mal vyriešiť čo najskôr.

"Bezák je symbolom toho, čo je v srdciach väčšiny obyvateľov žijúcich na Slovensku, že biskup, kňaz, veriaci človek by mal byť a môže byť slušný, priateľský, obetavý, angažovaný, stáť pri nás. Ukázal nám, že je to možné," povedal Srholec.

Bezákovým odvolaním si podľa jeho slov dala cirkev gól do vlastnej brány, ktorý sa bude spomínať aj o sto rokov.

Trnavského arcibiskupa odvolal ešte pápež Benedikt XVI. k 2. júlu 2012 na základe apoštolskej vizitácie, ktorá sa uskutočnila na prelome januára a februára 2012.

Od decembra 2013 pôsobí v kláštore redemptoristov v talianskom Bussolengu. Bezák sa vlani v júni po generálnej audiencii krátko stretol s pápežom Františkom, ktorému odovzdal list.

12.12.2014 13:10

KOŠICE - Začiatkom decembra sme priniesli informáciu o tom, ako sa cez sociálnu sieť anonym rozhorčene sťažuje na prednášku o sexuálnej výchove v Základnej škole na Gemerskej ulici v Košiciach. Žiaci mali údajne prakticky napodobňovať rôzne druhy sexu a znázorňovať normálny, orálny a análny styk. Riaditeľ školy Vladimír Šamaj zverejnil oficiálne stanovisko k dlhoročnému úspešnému projektu, zásadne odmietol tvrdenia jedného anonymu, ktorý sa nezakladá na pravde.

"Dňa 3. 12. 2014 bol vo vašom denníku zverejnený článok pod názvom: Deti napodobňovali orálny a análny sex. Veľká upútavka na prvej strane, ako aj článok zverejnený na strane 5, rozpútal v škole silné emócie medzi žiakmi, učiteľmi i rodičmi školy. Sme rozhorčení, že jeden anonym dostal z vašej strany silnú mediálnu podporu a znehodnotil našu dlhoročnú prácu nielen v oblasti sexuálnej výchovy, ale i v iných oblastiach našej výchovno-vzdelávacej práce," stojí v reakcii riaditeľa Základnej školy na Gemerskej ulici Vladimíra Šamaja na článok denníka Korzár.

Deviataci školy podstúpili prednášku o sexuálnej výchove, po ktorej sa na internete objavila anonymná reakcia jedného z rodičov. V nej okrem iného stálo, že deti museli prakticky znázorňovať sexuálne polohy a imitovať rôzne druhy sexu. Vedenie školy, ako aj pracovníčky Regionálneho úradu verejného zdravotníctva, ktorý prednášku zabezpečil, ostali po zverejnení anonymu šokovaní.

"V súvislosti s Medzinárodným dňom boja proti AIDS sme oslovili štátnu organizáciu Regionálny úrad verejného zdravotníctva, aby pre žiakov deviateho ročníka pripravila aktivity k tomuto dňu. Mimochodom, spolupracujeme s nimi už asi 10 rokov, aktivity sú temer navlas rovnaké," vyjadril sa riaditeľ a dodal: "O tom, že nie sme jediná škola, ktorá spomínané besedy organizuje, niet pochýb a nikdy sme sa doposiaľ nestretli s negatívnou reakciou žiakov ani rodičov."

Aktivity spočívali v rozmiestnení piatich panelov, na ktorých sa žiaci po skupinkách oboznamovali s možnými cestami prenosu HIV, spôsobmi ochrany pred touto chorobou a inými pohlavnými chorobami, s príbehmi známych osobností, nakazených týmto vírusom.

"V článku sa objavili viaceré tvrdenia, ktoré nezodpovedali priebehu školenia. Nie je pravdou, že žiaci imitovali v dvojiciach pohlavný styk, a rovnako neboli im vysvetľované spôsoby sexuálnych praktík, či rôzne sexuálne polohy. Veta - Podľa toho, čo si vytočili, mali previesť pohlavný styk, francúzsky bozk. - je absurdná a nezakladá sa na pravde," ozrejmil riaditeľ a zároveň doplnil: "Každému súdnemu a rozumne zmýšľajúcemu človeku musí byť od začiatku jasné, že metódy vzdelávania opísané v spomínanom článku by si RÚVZ  nemohol dovoliť.  Žiadny pedagóg ani odborník pre výchovu a vzdelávanie mládeže by predsa takýto neprofesionálny blud neuskutočnil."

Projekt pochádza z Nemecka. Prebrali ho Česi a pred dvadsiatimi rokmi sa dostal aj k nám. Bol  zapracovaný do Národného programu podpory zdravia a do Národného programu prevencie HIV/AIDS v Slovenskej republike.