Blog

24.05.2015 19:02

Xavier Bettel s manželom

Xavier Bettel s manželom

Zdroj: SITA

pred 9 dňami | LUXEMBURG - Luxemburský premiér Xavier Bettel využil, že parlament schválil zákon, podľa ktorého môžu homosexuálne páry právoplatne uzatvárať manželstvá. Oženil sa so svojím priateľom.

Iba minulý rok schválil luxemburský parlament zákon, podľa ktorého môžu homosexuáli právoplatne uzatvárať manželstvá.

Využil to aj sám premiér Bettel. Partner ho požiadal o roku a on povedal áno.

S belgickým architektom tak vstúpil do manželstva. Sobáš zvolili menší, len v prítomnosti rodiny a priateľov, bez akejkoľvek publicity. 

Idú príkladom

Bettel je historicky druhým predsedom vlády, ktorý počas svojho mandátu absolvoval homosexuálny sobáš.

Premiéru si odkrútila pred piatimi rokmi vtedajšia islandská premiérka Jóhanna Sigurardótir.

V rámci krajín EÚ má 42 ročný líder Luxemburského veľkovojvodstva prvenstvo. S pravdou o svojej sexuálnej orientácii vyšiel na povrch v roku 2008. "Mám len jeden život a nechcem ho skrývať," povedal.

Zdroj: TV JOJ

Autor: redakcia

Zdroj: noviny.sk, The Guardian

 

22.05.2015 12:37

Ilustračná snímka - AFP

21/05/2015 10:10
 
 

Komentár otca Juraja Vitteka, moderátora Komunity Oratória sv. Filipa Neriho v Senci:

Tento týždeň zverejnené vyjadrenie Štátneho sekretariátu Svätej stolice k návšteve Mons. Bezáka u pápeža Františka poukazuje na dôležitý súčasný fenomén v živote Cirkvi: je ním istá sugescia podávania informácií o dianí v Cirkvi, určitá zjednodušená a redukovaná názorová klíma, ktorá sa v pravom zmysle slova stáva akousi „virtuálnou realitou“. Pápež Benedikt XVI. v jednom zo svojich posledných príhovorov upozornil na túto „virtualitu“ v súvislosti s II. vatikánskym koncilom. Hovoril, že „bol Koncil Otcov – pravý Koncil, ale bol aj koncil médií. Bol to akoby samostatný koncil a svet postrehol tento virtuálny koncil. Teda Koncil, ktorý bezprostredne zaúčinkoval na ľud, bol koncil médií, nie koncil Otcov.” Bohužiaľ, tento virtuálny koncil neraz zaúčinkoval nielen na ľud, ale aj na niektorých teológov, ba i pastierov. Hovorilo sa o tzv. „duchu II. vatikánskeho koncilu“. Netreba podľa nich čítať koncilové dokumenty, ale „ducha Koncilu“. Mali plné ústa toho, čo Koncil chcel a priniesol, a to bez citovania samotných textov Koncilu. Takáto interpretácia Koncilu totiž tvrdí, že samotné texty koncilu nemožno považovať za vyjadrenie ducha koncilu. Niektorí si tak vytvorili svoju vlastnú pravdu o Koncile, samozrejme vo veľkej diskontinuite s Tradíciou Cirkvi.

Takáto virtualita v pohľade na Cirkev sa stala módou, za ktorou poslušne uteká i veľa katolíkov. Aj pontifikát pápeža Františka je plný takejto virtuality. Pápež František napríklad povie: „Ak je nejaká osoba gay a hľadá Pána a má dobrú vôľu, ktože som ja, aby som ju súdil?“ A notoricky opakovaná virtuálna interpretácia tohto výroku znie: pápež František mení kurz Cirkvi, už neodsudzuje homosexuálne správanie. Pritom je odvekým pravidlom v Cirkvi rozlišovať osobu hriešnika a hriech samotný. Miluj hriešnika, ale nenáviď hriech. Toto rozlišovanie sa stalo doslova štýlom pontifikátu pápeža Františka, ktorý sa bez predsudkov obracia ku každému človeku. Avšak virtuálna interpretácia tohto pápežovho štýlu si razí svoju nezávislú cestu, na míle vzdialenú od skutočnosti. Zdá sa, akoby nebolo racionálnej argumentácie, ktorá by dokázala niektorým ľuďom túto virtuálnu realitu vyvrátiť.

Ani v prípade návštevy Mons. Bezáka u pápeža Františka, ba ani v prípade celej kauzy odvolania trnavského arcibiskupa, ktorú na Slovensku niektorí vytrvalo živia, tomu nebolo inak. Vytvorila sa virtuálna realita, ktorá nezodpovedá skutočnosti. A zdá sa, akoby nebolo racionálnej argumentácie, ktorá by dokázala niektorým ľuďom túto virtuálnu realitu vyvrátiť. Štátny sekretariát sa o to pokúsil. Citujem: „Svätá stolica, zarmútená nepresnými a nesprávnymi interpretáciami týkajúcimi sa tohto stretnutia, chce upresniť, že malo výlučne súkromný účel, a tým bolo vyjadrenie ľudskej a kresťanskej lásky Svätého Otca spolubratovi biskupovi - bez toho, aby sa vstupovalo do jeho predchádzajúcej záležitosti.“ Áno, aj táto návšteva je súčasťou pápežovho štýlu, ktorý rozlišuje medzi osobou a jej konaním. Toto gesto však v istých kruhoch spustilo opäť svoju vlastnú nezávislú interpretáciu: virtuálnu realitu údajnej rehabilitácie, dokonca volanie po odvolaní predsedu KBS či výziev k jeho odstúpeniu a pod. Súčasťou tejto virtuálnej reality je samozrejme istota, že odvolanie trnavského emeritného arcibiskupa bolo sprisahaním, nespravodlivosťou, že bolo dôsledkom osočovania a ohovárania, že nebolo v súlade s cirkevným právom, lebo chýbal pápežov dekrét atď., atď. Táto virtuálna realita nasleduje vlastnú nepriestrelnú logiku. Áno logika jej nechýba. Snáď je to jediná vec, ktorá jej nechýba. Ak sa konfrontujete s touto virtuálnou realitou, tak to asi schytáte, lebo jej logika, ako sa vyjadril G. K. Chesterton, „sa v mnohých ohľadoch pohybuje rýchlejšie, pretože ju nezdržujú veci, ktoré súvisia so správnym úsudkom“, nezdržujú ju veci ako skutočnosť. Známkou takejto virtuálnej reality je „spojenie logickej úplnosti a duchovnej obmedzenosti“. Jedinou cestou von je obrátenie, ktoré Písmo označuje gréckym slovom „metanoia“, teda zmena zmýšľania. Tá si vyžaduje pokoru pred realitou a opustenie myšlienky, do ktorej sa obmedzená logika virtuálnej reality zamilovala.

Bez takéhoto obrátenia srdca je zbytočný list pápeža Benedikta, v ktorom „ocenil prejav hlbokého cirkevného spoločenstva“, ktorý predseda KBS spolu s ostatnými členmi Biskupskej konferencie, „láskavo prejavili po bolestnej záležitosti s J. Ex. Mons. Róbertom Bezákom“. Bez takéhoto obrátenia je zbytočné i vysvetľovanie Štátneho sekretariátu Svätej stolice, že proces odvolania bol v súlade „s postupmi platnými v celej Katolíckej cirkvi“ a že „Svätý Otec zároveň pri tejto príležitosti túži vyjadriť vďačnosť slovenským biskupom za ich lásku a vernosť nástupcovi svätého apoštola Petra a pozýva všetkých veriacich k upevneniu spoločenstva so svojimi pastiermi a k láske a podpore cirkvi“. Virtuálna realita totiž aj naďalej nasleduje svoju vlastnú nezávislú logiku, podľa ktorej existujú všetky ospravedlnenia na to, aby sme si kopli do našich biskupov a zvlášť do predsedu ich Konferencie.

Otázka znie: netreba v skutočnosti na Slovensku rehabilitovať slovenských biskupov? Ako však bude možné rehabilitovať a očistiť dobré meno systematicky a dlhodobo očierňovaného Mons. Zvolenského a celej KBS? Ako bude možné napraviť duchovné škody v srdciach veriacich, ktoré to so sebou prinieslo? Bez obrátenia, bez zmeny zmýšľania, bez ospravedlnenia, to asi nepôjde. A to sa musí diať v hĺbke svedomia jednotlivcov. Ale k tomu nemožno nikoho prinútiť, je možné sa za to iba vytrvalo modliť, a trpezlivo čakať. Pri mojom poslednom osobnom stretnutí s nedávno zosnulým otcom biskupom Mons. Dominikom Tóthom, s ktorým ma spájalo duchovné puto, som bol dojatý, keď mi nadšene hovoril o hĺbke tajomstva Vtelenia, o pokorení Božieho Syna, o tom, ako ho odsudzoval svet, ktorý ho nebol hoden. To je cesta pre každého biskupa – vytrvať vo vernosti Ježišovi a jeho Cirkvi v ponížení a v trpezlivosti.

sk.radiovaticana.va/news/2015/05/21/koment%C3%A1r_koho_v_skuto%C4%8Dnosti_treba_rehabilitova%C5%A5_/1145603

21.05.2015 16:57

O dianí v konkláve, o svojom tušení, že súčasný pontifikát bude krátky, o rezignácii Benedikta XVI. a biskupskej synode hovoril pápež František pre mexickú televíziu Televisa. Z rozhovoru publikovanému pri príležitosti 2. výročia Františkovho zvolenia (13. marca) prinášame výňatky.

V miestnosti, kde sa pápež stretáva so svojimi najužšími spolupracovníkmi a kde na stene visí obraz Panny Márie z mexického Guadalupe, sa odohral rozhovor pre zámorskú televíznu stanicu Televisa. Pápež v ňom spomínal na svoju voľbu, hovoril o témach, ako je drogová problematika, fenomén migrácie, možnosť rezignácie pápeža alebo biskupská synoda o rodine.

Po zvolení som prežíval veľký pokoj

Do Ríma prišiel iba s malou batožinou, spomína pápež v konkláve v marci 2013. Ako ďalej uvádza, bol natoľko presvedčený, že sa vráti do Buenos Aires do Kvetnej nedele, že už napísal kázeň pre tento deň a do Ríma si vzal len tie najnutnejšie veci do konklávy. Nebol na zozname voliteľných kandidátov a na možnosť svojho zvolenia nepomyslel. “To hovorím úprimne, aby som sa vyhol najrôznejším príbehom,” hovorí František.

Podľa argentínskeho pápeža prvé hlasovanie nenaznačovalo, že by mal byť zvolený práve on. Zlom prišiel až 13. marca: “Pýtali sa ma na moje zdravie a podobné veci. A keď sme sa popoludní vrátili, koláč bol už v rúre. Počas dvoch hlasovaní bolo všetko hotové. Bolo to prekvapenie aj pre mňa. V prvom popoludňajšom hlasovaní, kedy som si uvedomil, že situácia môže byť nezvratná, sedel vedľa mňa kardinál Hummes. Keď počas prvého popoludňajšieho hlasovania – hlasovalo sa dvakrát – videl, čo sa deje, bol vedľa mňa a povedal mi, aby som sa nebál, lebo takto pôsobí Duch Svätý.”

V konkláve sa Jorge Bergoglio modlil a po samotnej voľbe vnímal veľký pokoj: “Po druhom hlasovaní, keď bolo dosiahnuté dvojtretinovej väčšiny, začali prítomní tlieskať (v tomto bode konkláve sa vždy tlieska). Hummes ma pobozkal a povedal mi, aby som nezabúdal na chudobných. Táto veta sa mi začala naháňať hlavou a viedla ma k voľbe mena. Počas voľby som sa modlil ruženec – modlievam sa tri ružence denne – a cítil som veľký pokoj. Ten istý, ako keď sa potom všetko už odohralo, a pre mňa to bolo znamenie, že Boh to chce. Pokoj. Od tej doby som ho nestratil. Je to ukryté vo vnútri, je to ako darček. Neviem, čo sa stalo potom. Vyzvali ma, aby som sa postavil. Spýtali sa ma, či súhlasím. Povedal som: Áno. Neviem, či som niečo prisahal, zabudol som to. Prežíval som vnútorný pokoj.”

Pápež tiež spomína na prvé chvíle, kedy sa objavil na balkóne Svätopeterskej baziliky: “Potom sme sa išli modliť do kaplnky sv. Pavla, zatiaľ čo kardinál Tauran ohlásil moje meno. Potom som vyšiel von a nevedel som, čo povedať. A všetkého ostatného ste boli svedkami sami. Hlboko som vnímal, že služobník cirkvi potrebuje požehnanie od Boha, ale aj od ľudí. Neodvažoval som sa ľudí poprosiť o požehnanie. Jednoducho som povedal: Modlite sa, aby mi Boh cez vás požehnal. Ale bolo to spontánne, aj moja prosba za Benedikta ”

Môj pontifikát bude zrejme krátky

Už v auguste minulého roka pápež počas svojej cesty z Južnej Kórey uviedol, že jeho pontifikát bude krátky. K téme sa opäť vracia aj v rozhovore pre mexickú televíziu: “Mám pocit, že môj pontifikát bude krátky: štyri alebo päť rokov. Neviem, dokonca možno dva alebo tri. Dva už uplynuli. (…) Cítim, že ma tu Pán poslal na krátky čas, nič viac… Ale je to pocit. Vždy nechávam otvorené možnosti, “hovorí František.

Benedikt XVI. Je Boží muž

František tiež hovorí o rezignácii Benedikta XVI., Ktorý podľa neho otvoril v cirkvi cestu inštitúcii emeritného pápeža. Podobne sa v 20. storočí zaviedla inštitúcia emeritný biskup. V tejto súvislosti odpovedá František na otázku redaktorky, či by pre pápeža zaviedol povinnosť rezignovať v 80 rokoch: “Nepáči sa mi myšlienka obmedzenia veku. Verím, že pápežstvo je niečím ako poslednou inštanciou. Je to zvláštna milosť… Povedať, že niekto je v službe do 80 rokov, vytvára pocit, že sa pontifikát chýli ku koncu, a to by nebolo dobré. Nepodporil by som myšlienku obmedzenia veku, avšak zdieľam to, čo urobil Benedikt. Videl som ho neskôr na konzistóriu. Bol šťastný, spokojný a rešpektovaný všetkými. Navštívil som ho. Čas od času s ním rozprávam po telefóne. Ako som hovoril, je to ako keď máte v dome múdreho dedka. Človek tu môže hľadať radu. On je verný až na smrť. Neviem, či si spomínate na to, keď 28. februára v Klementinskej sále povedal, že je medzi vami môj nástupca a ja mu sľubujem loajálnosť, vernosť a poslušnosť. A urobil tak. Je to Boží muž. ”

Synoda o rodine

Pápež František v rozhovore tiež uvádza dôvody, ktoré ho viedli k stanoveniu témy biskupskej synody. Rodina podľa neho zakúša v spoločnosti naozajstné ťažkosti, predovšetkým medzi mladými. Na otázku novinárky o Eucharistii pre rozvedené a znovuzosobášené manželstvá a ľuďoch s homosexuálnou orientáciou pápež odpovedá, že v takto komplexných a citlivých témach panujú vzhľadom k synode neprimerané očakávania. František sa tiež zamýšľa nad krízou rodiny a vypočítava niektoré špecifické problémy, ktorými by sme sa mali zaoberať: prípravou na manželstvo, pary, ktoré spolu žijú bez svadby, sprevádzanie novomanželov, podporou pre tých, komu sa rozpadlo manželstvo. Dôležitosť porozumenia sviatosti manželstva má podľa Františka chrániť veriacich pred chápaním svadby ako obyčajnej spoločenskej udalosti.

Neodvracať sa od núdznych

Ako syn utečencov sa pápež cíti byť spontánne vedený k tomu, aby podporil obete obchodovania s ľuďmi a tých, ktorí trpia nespravodlivosťou v spoločnosti. Podľa Františka neleží zodpovednosť iba na vládach krajín. Každý sa musí naučiť neodvracať sa od zla vo svete.

Bývanie v Dome svätej Marty

Na otázku, či je spokojný s bývaním v Dome sv. Marty namiesto pápežského bytu, rímsky biskup odpovedá: “Je to jednoducho preto, že sú tu ľudia. Nevydržal by som byť sám. Nie je to preto, že by bol pôvodný pápežský byt luxusný, ako hovoria niektorí. Nie, nie je luxusný. Je veľký. Ale tú samotu by som nezniesol. Keď prídem sem, jem v jedálni, kde sú všetci, slúžim sv. omšu, na ktorú prídu štyri dni v týždni ľudia zvonku, z farností. To mi dá trochu duchovnej voľnosti. Veľmi sa mi to páči.”

Zdroj: Tlačová agentúra ČBK

 

12.05.2015 12:59

Ľudia ju striedavo milovali a nenávideli. Zvládla atómovú bombu, vojnu s Pakistanom, nepodarilo sa jej však naplniť volebné heslo: garibi hatao – skoncovať s biedou...

Indická bosorka: Indire Gándhí sa podarili veľké reformy, zastavila ju guľka od rebelov
Mnohí počítali s tým, že ako premiérka bude ľahko manipulovateľná.

Narodila sa 19. novembra 1917 ako Indira Prijadaršini Nehrú, jediné dieťa manželov Nehrúovcov v malom indickom mestečku Alláhabád v štáte Uttarpradéš. Pochádzala zo starého brahmanského rodu, tradične najvyššej indickej kasty, jej otcom bol predseda Indického národného kongresu a po osamostatnení Indie aj dlhoročný predseda indickej vlády Džaváharlál Nehrú. Strana Indický národný kongres vznikla v druhej polovici 19. storočia a stať sa jej členom bolo v rodine Nehrúovcov čosi ako posvätné rodinné dedičstvo. Priezvisko Gándhí získala Indira sobášom s novinárom Ferozeom Gándhím, ktorý mal s Mahátmá Gándhím spoločné iba priezvisko. Sám veľký Mahátmá však bol častým hosťom v jej rodičovskom dome, keďže ho s Nehrúovcami spájala idea oslobodenia spod anglickej nadvlády. Ako Indira dospievala, v Indii vlna nepokojov stále viac silnela.

Po smrti matky sprevádzala svojho otca, premiéra Džaváharlála Nehrúa, na služobných cestách po svete. Na snímke s Jacqueline Kennedyovou.

11 fotografií v galérii Po smrti matky sprevádzala svojho otca, premiéra Džaváharlála Nehrúa, na služobných cestách po svete. Na snímke s Jacqueline Kennedyovou. Autor fotografie: Profimedia.sk

Jej rodina žila v súlade s týmto trendom patriotizmu, nebolo preto žiadnou zvláštnosťou, keď sa otec a mama niekoľko mesiacov v roku nachádzali vo väzení. Na tvrdé podmienky v žalári nakoniec doplatila Indirina matka Kamala tuberkulózou, na ktorú v roku 1936 umrela. Indira bola už od detstva „zaočkovaná“ politickým duchom a ako dvanásťročná dokonca založila detskú organizáciu, ktorá podporovala hnutie za samostatnosť Indie. S otcom mala vždy veľmi blízky vzťah a po matkinej smrti mu viedla domácnosť. Stala sa jeho asistentkou a sprevádzala ho na služobných cestách po rôznych európskych krajinách, kde sa snažil získavať štátnikov pre myšlienku nezávislosti svojej vlasti. Tak sa napríklad v roku 1938 ocitli aj v Bratislave, kde sa stretli s Vladimírom Clementisom v reštaurácii u Kerna na Hviezdoslavovom námestí.

Nerovné manželstvo

V štúdiách Indira nebola až taká šikovná. Po strednej škole študovala na Oxforde na rôznych fakultách, no akademický titul nikdy nezískala. V tom čase sa v Londýne zoznámila so svojím budúcim manželom, novinárom Gándhím. Indirina rodina Ferozeho Gándhího ako manžela ich dcéry neschvaľovala. Pochádzal z nižšej kasty, a preto sa im nezdal vhodným partnerom pre ich jedinú dcéru, do ktorej vkladali veľké nádeje. Nakoniec však ustúpili a Indira sa po návrate do vlasti už aj s manželom Ferozeom aktívne zapojila do politického boja.

S manželom Ferozeom Gándhím nebola šťastná. „Prekážala mu už len moja samotná existencia.“

11 fotografií v galérii S manželom Ferozeom Gándhím nebola šťastná. „Prekážala mu už len moja samotná existencia.“ Autor fotografie: Getty Images

Ich manželstvo však nepatrilo k najšťastnejším, obaja vraj boli tvrdohlaví a nechceli si navzájom ustupovať. Po narodení synov Rádžíva a Sandžaja Feroze v roku 1947 požiadal o rozvod. Indira však ani po opakujúcich sa manželových neverách s rozvodom nesúhlasila, a tak žili oddelene až do roku 1960, keď Feroze predčasne umrel. Ich vzťah okomentovala slovami: „Ferozeovi som prekážala, prekážala mu už len moja samotná existencia a začal mi dávať najavo svoje skutočné nepriateľstvo. Je mi ľúto, že som prišla o tú najkrajšiu vec na svete: o plnohodnotný vzťah s ďalšou ľudskou bytosťou... Keď Feroze zomrel, z môjho života sa stratili všetky farby...“

Radikálna premiérka

Indira sa napriek rodinným problémom naplno venovala politike a korunou jej snáh bolo vyhlásenie indickej nezávislosti v roku 1947. Predsedom vlády slobodnej Indie sa stal jej otec Džaváharlál Nehrú a svoju dcéru poveril postom svojej neoficiálnej zástupkyne a poradkyne. Nezávislosť však nebola vybojovaná zadarmo a mladá krajina sa naďalej zmietala v náboženských konfliktoch. Indira Gándhí sa stala premiérkou Indie po prvýkrát 19. januára 1966 po smrti premiéra Bahádura Šástrího, ktorý nahradil v premiérskom kresle jej otca. Pri jej voľbe za predsedníčku vlády sa mnohí jej politickí partneri nádejali, že ako žena bude povoľnou političkou, s ktorou sa bude dať ľahko manipulovať. No čoskoro zistili, že sa mýlili.

Indira Gándhí, prvá premiérka Indie. Na snímke počas návštevy Oxfordu.

11 fotografií v galérii Indira Gándhí, prvá premiérka Indie. Na snímke počas návštevy Oxfordu. Autor fotografie: Profimedia.sk

Indira sa vrhla do víru politiky nekompromisne a so ctižiadosťou, ktorá zatienila nejedného mužského kolegu. Z jej úst zazneli slová, ktoré sú, žiaľ, platné aj dnes: „Žena musí pracovať vždy dvakrát dôkladnejšie ako muž, aby boli muži vôbec ochotní uznať, že niečo robí...“ Pustila sa do boja s najväčšími nepriateľmi tejto druhej najľudnatejšej krajiny, ktorými boli odjakživa hlad a chudoba. Snažila sa hlavne o potravinovú sebestačnosť Indie a počas prvých rokov vlády sa jej plánu zvanému Zelená revolúcia aj darilo. Začali sa pestovať nové druhy plodín, zaviedlo sa chemické ošetrovanie a na vysokých školách sa vzdelávali budúci vedci v odbore poľnohospodárstvo. Počas desiatich rokov sa tak podarilo strojnásobiť produkciu pšenice, čo bolo pre ekonomiku krajiny kľúčovou otázkou. Nová premiérka začala s reformami aj vo finančnom sektore, znárodnila banky, chudobným ľuďom na vidieku zaviedla elektrinu a vodu a miestnej šľachte zrušila všetky výsady a tituly. Z Indie sa stala jedna z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich ekonomík sveta a rozhodnutia premiérky sa stretli s veľkými sympatiami aj u obyčajných ľudí. Indira sa stala miláčikom krajiny.

 

Kauza Pakistan

Na obzore sa však objavil veľký problém zvaný Pakistan. Pakistan bol v roku 1971 rozdelený na dve časti. Obyvatelia Východného Pakistanu túžili po nezávislosti a postavili sa centrálnej pakistanskej vláde na odpor, ktorý však armáda potlačila. Do Indie sa tak začali hrnúť milióny utečencov a Indira sa obávala, či jej krajina takúto záťaž prisťahovalcov zvládne. Požiadala o pomoc USA, no nedočkala sa jej, Spojené štáty podporovali oficiálny pakistanský režim.

Keď USA „zavreli kohútiky“, Indira presmerovala svoju zahraničnú politiku na spoluprácu so Sovietskym zväzom.

11 fotografií v galérii Keď USA „zavreli kohútiky“, Indira presmerovala svoju zahraničnú politiku na spoluprácu so Sovietskym zväzom. Autor fotografie: Profimedia.sk

Pokiaľ išlo o zahraničnú politiku, Indira sa netajila svojím negatívnym postojom k vtedajšej politickej línii USA a hlavne – nesadli si s prezidentom Nixonom. Ani Richard Nixon pre ňu nemal dobré slovo a častoval ju prezývkami ako prešibaná líška či bosorka. A hoci Indira zastávala názor, že „zovretou päsťou stisk ruky nevymeníš“, nedohodli sa.

Hlavným dôvodom ich rozporu bol práve Pakistan. Indiru neodradila ani rezolúcia OSN, ktorú vydali na základe Nixonovej intervencie a ktorá mala zastaviť ofenzívu Indie voči Pakistanu. Naopak, pokúsila sa o najriskantnejší krok vo svojej kariére a otvorene podporila povstalcov a ich boj o nezávislosť. Pakistan odpovedal bombardovaním indických vojenských základní, na čo musela indická premiérka reagovať. Postavila sa do čela armády a vďaka rýchlym a tvrdým krokom za dva týždne prinútila pakistanskú armádu, aby sa vzdala. Východný Pakistan tak získal nezávislosť a premenoval sa na Bangladéš.

Na návšteve Londýna s Margaret Thatcherovou.

11 fotografií v galérii Na návšteve Londýna s Margaret Thatcherovou. Autor fotografie: Getty Images

Takáto trúfalosť ešte viac vyostrila vzťahy medzi Indiou a USA a Nixon zatvoril kohútik na dodávky potravín. Indira však vtedy mala už iného spojenca – druhú najväčšiu svetovú veľmoc Sovietsky zväz. V čase studenej vojny sa nebála podniknúť ani kroky v jadrovom programe. India vyvinula atómovú bombu, oficiálne len na mierové účely, no bola pripravená ochraňovať svoju krajinu proti americkej hrozbe všetkými možnými spôsobmi.

Za kastráciu tranzistor!

Najkontroverznejším krokom indickej premiérky bol štátny program kontroly pôrodnosti. Počas jej vlády sa India rozrástla o 230 miliónov obyvateľov a toto číslo bolo alarmujúce vzhľadom na zložitú ekonomickú situáciu v krajine. K tomuto problému sa Indira postavila skutočne radikálne. Urobila tak spoločne so svojím druhorodeným synom Sandžajom. Sandžaj Gándhí bol známy svojimi politickými ambíciami, bol však arogantnejší a impulzívnejší ako jeho matka. Indira mala však pre neho slabosť a nedokázala mu nič odoprieť.

V manželstve sa jej narodili synovia Rádžív a Sandžaj.

11 fotografií v galérii V manželstve sa jej narodili synovia Rádžív a Sandžaj. Autor fotografie: Profimedia.sk

Na jeho podnet sa zriadili pojazdné ambulancie, ktoré jazdili po krajine a na počkanie vykonávali mužskú sterilizáciu. Každý Ind, ktorý sa nechal sterilizovať, dostal darček – tranzistor. Indira chcela zabiť dve muchy jednou ranou – znížiť stále stúpajúcu pôrodnosť, a tým úmerne aj nárast chudoby, a zároveň prostredníctvom rozhlasu šíriť osvetu medzi negramotným ľudom. Prax však vyzerala celkom ináč. Keď fanatickí zástancovia projektu nepresvedčili mužské osadenstvo o zákroku, začali mužov doslova loviť a aby sa „splnil plán“, kastrovali ich hlava-nehlava. Vykastrovaných vtedy bolo až jedenásť miliónov Indov! Tieto nehumánne zásahy sa stretli s veľkým odporom a kritikou aj v jej vlastných radoch. Bol to prvý krok, ktorý viedol k rozkolu v parlamente.

Kríza a vykúpenie

Rok 1972 sa nezačal dobre. V lete sa do krajiny vrátil hladomor, hospodárstvo ochromili štrajky a inflácia stúpla o dvadsať percent. Indira reagovala ako vždy, nekompromisne. Dala uväzniť tisícky ľudí a podarilo sa jej vzbury potlačiť aj napriek tomu, že prišla o veľkú časť svojej voličskej základne. Začala strácať pôdu pod nohami a podľa toho aj konala. Pred ďalšími voľbami použila na svoju súkromnú kampaň vládne prostriedky, za čo jej hrozilo väzenie. Súd ju zbavil mandátu v dolnej komore parlamentu a znemožnil jej tak vykonávať funkciu premiérky.

Spustila štátny program kontroly pôrodnosti, za čo ju kritizovali aj vo vlastných radoch.

11 fotografií v galérii Spustila štátny program kontroly pôrodnosti, za čo ju kritizovali aj vo vlastných radoch. Autor fotografie: Profimedia.sk

Po vynesení rozsudku sa v Indii rozšírili nepokoje a Indira požiadala prezidenta o vyhlásenie výnimočného stavu. V snahe upevniť si svoje postavenie cenzurovala noviny a v krajine nastolila diktatúru. V nových voľbách prepadla, ocitla sa bez práce a bez financií a čelila mnohým obvineniam a súdnym procesom. Paradoxne, jej popularita práve vtedy začala stúpať. Ako diplomatka do špiku kostí sa totiž niekoľkokrát verejne ospravedlnila za nepopulárne opatrenia, ktoré jej vláda vykonala a ľud si tým pomaly udobrila. Nenápadne pritom viedla volebnú kampaň, ktorá vyvrcholila voľbami v roku 1979 a tie neúnavná bojovníčka s prehľadom vyhrala. V roku 1980 sa po druhýkrát vrátila do premiérskeho kresla. Politická výhra však priniesla so sebou osobnú obeť – syn Sandžaj, v ktorom videla svojho nástupcu, zahynul pri leteckom nešťastí.

Indira (na snímke s Jásirom Arafatom) zahájila vlastný jadrový program, oficiálne na mierové účely. V roku 1974 uskutočnila prvý úspešný podzemný jadrový test.

11 fotografií v galérii Indira (na snímke s Jásirom Arafatom) zahájila vlastný jadrový program, oficiálne na mierové účely. V roku 1974 uskutočnila prvý úspešný podzemný jadrový test. Autor fotografie: Profimedia.sk

Osudoví sikhovia

Miliardová India bola a stále je vriacim kotlom rôznych náboženstiev a konfliktov. Indira sa snažila nikoho neodsudzovať kvôli jeho viere, ale táto empatia sa jej nakoniec stala osudnou. Sikhovia predstavovali od začiatku jej vlády vnútropolitický problém a dožadovali sa samostatného štátu v Pandžábe. Po troch rokoch vyčkávania napokon proti nim vyslala armádu, keď sa skupina sikhských fundamentalistov zabarikádovala v ich najvýznamnejšej svätyni – Zlatom chráme v Amritsare. Pri tomto útoku prišli o život aj tisícky nevinných pútnikov.

Indira v spoločnosti britského princa Philipa a kráľovnej Alžbety.

11 fotografií v galérii Indira v spoločnosti britského princa Philipa a kráľovnej Alžbety. Autor fotografie: Getty Images

Netušila, že si tým podpísala rozsudok smrti. Sikhovia túžili po pomste. Odmietla varovania svojich bezpečnostných služieb a ponechala si sikhských telesných strážcov. Tí svoju šancu využili a 31. októbra 1984 ju počas rannej prechádzky v záhrade zastrelili. Na jej post nastúpil druhý syn Rádžív, ktorý si však vládnutie neužil dlho. Rovnako ako jeho matka sa v roku 1991 stal obeťou atentátu, ktorý na neho spáchala organizácia Tamilských tigrov. Tých, iróniou osudu, Indira podporovala ešte predtým, než sa stali teroristickou organizáciou. Nehrúovskú štafetu v politike prebrala vdova po Rádžívovi Sonia, pôvodom Talianka. Tá stranu Indického národného kongresu, ktorému vládne už osemnásť rokov, priviedla k víťazstvu, premiérskeho kresla sa však radšej vzdala...

zivot.cas.sk/clanok/20255/indicka-bosorka-indire-gandhi-sa-podarili-velke-reformy-zastavila-ju-gulka-od-rebelov

12.05.2015 12:47

Hořice (Jičínsko) - Studenti Střední průmyslové školy kamenické a sochařské v Hořicích pracují na třímetrové soše, která připomene letošní 600. výročí upálení Jana Husa. Umístěna bude v německé Kostnici, kde byl Hus 6. července 1415 upálen. Odhalení sochy je naplánováno při vzpomínkové akci na mučednickou smrt českého kazatele. ČTK to dnes řekl ředitel hořické sochařské školy Josef Moravec.

www.christnet.cz/zpravy/27242/studenti_z_horic_tvori_pro_kostnici_sestitunovou_sochu_k_husovu_vyroci.url

10.05.2015 21:25

Výsledky vyhľadávania pre krajské správy ZNB:

Nájdených záznamov: 4

« predchádzajúca 1 nasledujúca »

Zvýraznené kategórie sú kategóriami vedomých spolupracovníkov.
priezvisko     meno     dátum narodenia     krycie meno     kategória     registračné číslo     séria     kraj     poznámka     
baňas     Jozef     28.05.1926         osobný zväzok     8364     I     Košice         zobraz stranu
banáš     Jozef     17.02.1943     BALÁŽ     preverovaná osoba     16691     I     Banská Bystrica         zobraz stranu
banáš     Jozef     27.09.1948     Lotos     kandidát tajnej spolupráce, agent     15537     II     Bratislava         zobraz stranu
banáš     Jozef     27.09.1948     Lotos     agent     39641     II     Bratislava         zobraz stranu

« predchádzajúca 1 nasledujúca »

Späť na zoznam zväzkov

Copyright © Ústav pamäti národa 2004 - 2015, Všetky práva vyhradené.

www.upn.gov.sk/regpro/vysledky-vyhladavania.php?kraj=&priezvisko=ban%C3%A1%C5%A1&meno=jozef&datum_narodenia=&kategoria=

09.05.2015 20:46
Cameron vyhral voľby s nečakaným náskokom, najviac stratila ľavica. Konzervatívci môžu vládnuť s liberálmi.
Včerajšie parlamenté voľby v Británii vyhrala Konzervatívna strana premiéra Davida Camerona, ktorá v 650-čennej dolnej komore parlamentu obsadí 316 kresiel. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na exit polly britských médií.
www.postoy.sk/content/cameron-vyhral-britske-volby-s-velkym-naskokom-labouristi-prepadli

Komentujeme: Quo vadis, Slovensko?, alebo – konzervativizmus ako “dilema”

www.magnificat.sk/komentujeme-quo-vadis-slovensko-alebo-konzervativizmus-ako-dilema/

 

09.05.2015 14:34

Autor: Mína

Decká sú vonku, syn behá s partiou rovesníkov. Krčia sa k zemi, bakule opreté o plecia majú pripravené k „streľbe“ a vykrikujú: „hore ruky, hore ruky, vzdajte sa!“ Neznášam tieto militantné hry, neznášam tieto zákopové pokriky. Bytostne ich neznášam. 

 

Deň prešiel, ukladáme sa do postele. Je tma, sedíme v detskej a ešte sa rozprávame. Pri večernej modlitbe zrazu z úst nášho bojovníka počujem vetu: Pane Bože, prosíme Ťa, nech nikdy nie je vojna.

Kiežby

Vravím si a myslím pri tom na tých, ktorí ju nikdy nechceli a predsa sa stali súčasťou jej besného víru. Na tých, ktorí boli zverbovaní a nasadení v prvej línii vystavili svoj život streľbe nepriateľa. Na tých, ktorí v zelených mundúroch skončili svoj život zaborení tvárou do blata. Na tých, ktorí dokonali v bolestiach pod šiatrom poľnej nemocnice. Všetci ďaleko od svojich blízkych. Po niektorých ostali doma nezaopatrené deti, po iných plačúce mamy, po niektorých len zožltnutá fotografia za sklom kredenca. 

Myslím aj na tých, ktorí ju prežili. Na chlapov, ktorí sa vracali domov a dokaličených ich často nespoznali ani ich najbližší.

 

Myslím na ženy, ktoré sa nikdy nedozvedeli, kde je hrob ich muža alebo syna. Na deti, ktoré vyrastali bez otca. Myslím na všetkých tých, ktorí trávili dni a noci poschovávaní v tmavých pivniciach a zavšivavených bunkroch. Na celé rodiny, ktoré sa učili žiť odznova, lebo namiesto domu, ktorý kedysi mali, im ostali len ruiny plné popola.  

Po vojne ostáva spúšť

Po vojne ostáva spúšť. Na majetku, na ľudských životoch, ale aj na ľudských charakteroch. Zmätok v krajine a zmätok v ľudských dušiach. Človek, ktorý verí v dobro zrazu počúvne príkaz na paľbu do tých druhých. Žena, ktorej sa po rokoch vracia nezvestný muž je už vydatá za iného. Rodina, ktorej sa všetci v dedine vyhýbajú, lebo si u nej peleší štáb nepriateľskej armády, potajme na povale ukrýva utečencov, ktorých práve hľadajú. A sused zatiaľ zaprie aj tých svojich, aby zachránil seba. Vojna láme charaktery ľudí. Kto je v nej víťaz a kto porazený? 

V spomienkach

Spomínam si na čiernobiele filmy, ktorými nás telka kŕmila vždy, pri každom výročí. Nerozumela som im, boli také ponuré.

 

Teraz už na ne pozerám inou optikou, hoci stále nechápem, prečo sa dialo to, čo opisujú. Pamätám si aj na školské besedy s vyslúženými dôstojníkmi, hrdinskými partizánmi a frontovými veteránmi. Pri ich svedectvách sme sa často uškŕňali, mali sme čerstvých -násť, a tvárili sme sa, že sa nás to netýka. Neuvedomujúc si, že oni v čase vojny neboli oveľa starší ako my, keď nám o nej rozprávali.  

A spomínam si aj na rozprávanie mojich starých rodičov, keď mi ukazovali práve tie zažltnuté fotky za sklom kredenca.   

Vojna je strašná.

Je strašná pre vojaka a je úplne jedno, na ktorej strane barikády sa nachádza. Je strašná aj pre jeho blízkych, ktorí ostali bez neho. Je strašná pre všetkých. Vedia to aj deti, ktoré sa na ňu občas hrajú. Pane Bože, vďaka, že tá veľká sa pred 70. rokmi skončila. A prosím, nech sa už nikdy nezopakuje. 

 

09.05.2015 12:48

 

Najnovšie trnavský arcibiskup Ján Orosch zakázal, aby na gospelovom festivale Lumen vystúpila moderátorka Adela Banášová.

V duchu poslušnosti voči arcibiskupovi organizátori Adelu vyradili z programu. Tú Adelu, ktorá sa otvorene hlási k viere v Boha. Arcibiskup nepoužil jeden jediný argument, prečo Adelu zakázal.

Namiesto toho sa vyhovoril na ľudí. „K neľahkému rozhodnutiu trnavský arcibiskup pristúpil po dlhom zvažovaní, ktoré si vyžiadalo množstvo podnetov prichádzajúcich na jeho adresu po tom, čo boli zverejnené detaily o tohtoročnom festivale. Nemalé množstvo ľudí totiž vyjadrilo presvedčenie, že pre spomenutú talkshow vidia vhodnejšie fóra, než festival kresťanskej hudby v Trnave.“

Napadá mi, že pre Slovensko je moje rozdelenie ľudskej blbosti asi pritesné. V Trnave majú udania, zdá sa, väčšiu cenu ako dobré meno. Nakoniec, Adela je v poradí už druhá obeť, ktorú v malom Ríme položili ohovárači.

Udavači prišli v cirkvi znovu do módy. Praktiky komunistických trýzniteľov sa stali zbraňou v našich rukách. Čo tak upáliť Adelu? Upáliť každého, kto je iný ako my, kto neverí ako my, kto nežije ako my?

 

Po tých všetkých zákazoch, možno dozrel čas postaviť konečne hranicu. A škrtnúť zápalkou. Nech horia ohne. Divím sa, že nás vôbec ešte niekto berie vážne.

V deň, keď vyšla správa o zákaze pre Adelu, pápež František prehovoril k svetu: “Cirkev je matka s otvoreným srdcom, ktorá nás občas pozýva k tomu, aby sme ´zvoľnili krok´, vzdali sa naliehavých úloh a sprevádzali toho, kto zostal na okraji. Je krásne pomáhať všetkým ľuďom, i tým, ktorí majú so životom viery viac peripetií. Pomáhať v tom, aby neprestajne zostávali v kontakte s matkou cirkvou a jej veľkou, prijímajúcou rodinou.“

www.aktuality.sk/clanok/275179/komentar-karola-lovasa-upalme-adelu/

 

09.05.2015 12:17

https://img.cas.sk/img/8/640x360/156349_import-jozef-banas-jozef-banas.jpg?time=1141999620&hash=b78105b2adcfb9f5786d4be5b135691a

BRATISLAVA - Jozef Banáš podľa spisu, ktorý o ňom evidovala ŠtB, dostával za spoluprácu s tajnou službou viac odmien. Denník SME získal Banášov spis na základe žiadosti od Ústavu pamäti národa.

Bývalý poslanec ANO a terajší poslanec SDKÚ s krycími menami Dodo a Lotos dostal podľa archívov 28. novembra 1986 fľašu alkoholu v hodnote 13,50 nemeckých mariek. Na schôdzke, kde mu fľašu dali, zároveň poskytol informácie o objekte Cameron, Pragal. O aké objekty išlo, ŠtB nevysvetľuje.

Na základe Banášových informácií založila ŠtB minimálne dva zväzky, poskytol "kvalitné" informácie o štyroch prípadoch a "svojimi poznatkami sa podstatne podieľal na zavedení celoštátnej akcie". Akej, to Ústav pamäti národa vybielil.

1. júna 1979 zase Banáš príslušníkovi ŠtB Petrovi Moravčíkovi podpisuje potvrdenie, že od neho prevzal tisíc korún, Banáš však tvrdí, že podpis "Lotos" je falošný a ani nevedel, že má takéto krycie meno.

Nikdy vraj nepodpísal, že bude s ŠtB spolupracovať ako agent, podpísal vraj len súhlas, že bude informovať o schôdzkach so zahraničnými novinármi. To, že si niekedy zobral fľašu, neodmieta. Tvrdí, že bol diplomat, a to, že ho navštevovali eštebáci, bolo prirodzené. Podľa neho kľučkoval tak, aby neublížil ani sebe, ani nikomu inému.

Väčšina dokumentov, ktoré sú vypísané v zozname na začiatku spisu, bola podľa poznámok skartovaná, a to v decembri 1989. Chýba tak napríklad "vlastnoručné vyhlásenie", ktoré sa podľa zoznamu nachádza na strane 41, alebo vlastnoručné správy z roku 1977.

 

Banáš mal spolupracovať s ŠtB od roku 1974, keď pracoval v podniku Chirana Export-import. Bol obchodný referent a chodieval do zahraničia. Informoval napríklad o svojich služobných cestách vo Fínsku alebo vo Francúzsku.

Spoluprácu podľa správy kapitána ŠtB Moravčíka podpísal v júni 1977 na Lermontovovej ulici v Bratislave. Bolo to potom, ako nastúpil na Federálne ministerstvo zahraničných vecí na tlačový odbor. Neskôr sa stal riaditeľom Tlačového strediska pre zahraničných novinárov v Bratislave.

Banáš bol podľa správy dôstojníka ŠtB presvedčený, že zahraniční novinári si zasluhujú pozornosť aj preto, že v Československu môžu prísť do styku "s osobami, ktoré žijú ešte stále na politickej platforme z rokov 1968 - 1969". ŠtB poskytol množstvo informácií o zahraničných novinároch, ktorých mal na starosti.

Príslušníci ŠtB mu podľa dokumentov platili pohostenie v reštauráciách. Banáš tvrdí, že svojou prácou nikdy nikomu neublížil.

V prospech Banáša hovorí záznam o tom, že v spise by mali byť "nehlásené styky". Zrejme nejaké mal v čase, keď pracoval v Prahe. On tvrdí, že môže ísť o stretnutie s rakúskym novinárom, jeho kamarátom, ktoré nenahlásil.

<< 16 | 17 | 18 | 19 | 20 >>