Blog

21.06.2015 00:00

https://i.ytimg.com/vi/xwdGkS9lszI/maxresdefault.jpg

V I D E O .youtube.com/watch?v=xwdGkS9lszI

Ignorácia, spoplatnená linka, výsledky prípadov z minulosti taja.
Podporte GINN v skutočnom boji proti korupcii a pri zobrazení stavu spoločnosti www.ginn.pro/podpora
Pár dní predtým ako sa z premiéra Roberta Fica stala súčasť korupčného škandálu Pandur v ČR, odprezentoval sa na Slovensku ako bojovník proti korupcii. "Všetci rozprávajú o korupcii a nikto nič nehlási. Takže, ak má niekto problém s korupciou, úrad vlády je v telefónnom zozname. Ak niekto chce hovoriť o korupcii, tak nech zdvihne telefón a nech mi zavolá," vyhlasoval Robert Fico.
GINN isteže otestoval podanie sťažnosti na Úrade vlády... Výsledok - jedna katastrofa: nenašiel sa nikto v celej budove, kto by prišiel oznámenie o korupcii prijať. "Chcem nahlásiť korupciu," oznamoval Martin Daňo z GINN vo foyer Úradu vlády. Dostal tri čísla, na ktoré má zavolať - nikto nezodvihol ani jedno. Pani na recepcii to bolo jedno. "Niekoho tam pošleme," reagoval služobne odcestovaný riaditeľ komunikačného odboru Úradu vlády Erik Tomáš. Nikto do skončenia pracovného času neprišiel zistiť o akú korupciu ide?
Koľko stojí minúta nahlasovania korupcie? Úrad vlády má špeciálne spoplatňované číslo 0850...!
Medzitým testujeme telefonát na sekretariát premiéra Fica: "Volajte Antikorupčnú linku," oznámili nám s tým, že oni podnety neprijímajú. Číslo je 0850 111 001.
0850??? To je spoplatnená predvoľba! Je to predvoľba, ktorú ponúkajú operátori ako číslo, kde sa na cene hovoru podieľa aj volajúci. Koľko vlastne stojí volanie na Antikorupčnú linku? "Tieto otázky nesúvisia s podávaním podnetov na korupciu," vyhlásila zamestnankyňa Úradu vlády na linke. GINN oponuje - človek má právo vedieť koľko platí za hovor... A z linky zaznelo: "My vám dáme tú odpoveď písomne." Požiadali sme o vyčíslenie ceny hovoru aj Tlačový odbor Úradu vlády. Odpovedi na túto otázku sa vyhol! Akonáhle obdržíme odpoveď podľa infozákona, cenník GINN zverejní.
V každom prípade sme sa dozvedeli ako linka funguje: "V prípade že mi dáte konkrétne informácie kto koho podpláca, my si tu spravíme záznam a potom to dáme na NAKU, lebo my nie sme príslušní - len na prijímanie podnetov."
Aha - takže - ak máte informácie o korupcii, Úrad vlády kľudne vynechajte a choďte rovno na políciu. Slová Roberta Fica, že ak sa chcete polícii vyhnúť, pretože jej nedôverujete - neplatia!
Prípady z minulosti? No však nejako hádam skončili...
V roku 2013 a 2014 - teda počas vlády Roberta Fica nezavolal na Antikorupčnú linku úradu vlády nikto žiadny podnet!
-------------------------
Moc korumpuje a absolútna moc korumpuje absolútne! John Emerich (Edward) Dalberg-Acton, britský historik a politik
* 1834 -- † 1902
-------------------------
Produkcia: GINN a Martin Daňo © 2014
Séria: Gorila, Megalodon, Slovensko, Slovakia, 2013, 2014
Účinkovali: Robert Fico, Robert Kaliňák, Erik Tomáš, Martin Daňo

20.06.2015 23:52

https://i.ytimg.com/vi/AMrM60EANSI/maxresdefault.jpg

V I D E O.youtube.com/watch?v=AMrM60EANSI

Podľa čoho si vláda vyberá novinárov? Ten čo píše pozitívne na Fica a jeho vládu môže vstúpiť a ten čo nie, musí zostať von? Kto ponesie zodpovednosť za nezákonné zásahy proti novinárom? Kde sa stratila sloboda?
GINN podporujú občania www.ginn.pro/podpora
-------------------------
V stredu dňa 10.9.2014 sa uskutočnilo zasadanie vlády SR, kde majú prístup všetci novinári bez rozdielu. Ráno, ešte predtým, som bol hľadať Roberta Kaliňáka na slávnostnom otvorení výstavy o bezpečnosti v hoteli Bonbón - neprišiel, ospravedlnil sa. Následne som sa presunul na Úrad vlády, kde sa chodí každú stredu, aby sa novinári dozvedeli horúce novinky po skončení zasadania vlády. Rozhovor a informácie môže posyktnúť ktorýkoľvek člen vlády keď schádza po schodoch zo zasadačky po ukončení rokovania. V osudný deň všetkých novinárov pustili do vnútra bez kontroly - tal ako je to bežné, okrem mňa.
-------------------------
Novinár Martin Daňo bol jediný, koho pracovník Úradu pre ochranu ústavných činiteľov zastavil a pokúsil a identifikovať. Ochrankár požadoval predloženie dokladov aké ani zákon nepozná. Napríklad požadoval novinársky preukaz - taký doklad oficiálne na Slovensku neexistuje - napriek tomu mu bol ukázaný redakčný novinársky preukaz - na čo povedal, že je to len zdrap papiera a neakceptoval ho a nestačil mu ani občiansky preukaz. Podoýkam, že ostatní chodili hore-dole bez preukazov. Keď ochrankár už nevedel protiargumentovať, zavolal si na pomoc ďalších troch kolegov. GINN zároveň privolal políciu - prišli však len dvaja mladí, smieši a nevzdalaní policajti bez právneho vedomia, ktorí len mlčky stáli a opakovali, že oni nič nevidia a nevedia.
Nakoniec sa privolaní policajti mlčky prizerali útoku na novinára, ktorý bol po viac ako hodine obmedzený na osobnej slobode, prevezený do nemocnice, potom na políciu a prepustený na slobodu bol po viac ako 10 hodinách.
Tomu prechádzala zaujímavá iniciatíva jedného z ochrankárov. Vytrhol z hrude novinára mikrofón a schoval si ho do dlane. Keď ho nechcel vrátiť a aj privolaní policajti povedali, že oni pre to nič nespravia, pokúsil sa mu z vrecka vybrať mikrofón sám novinár, na čo mu uchrankár vrazil päsťou do brucha, pričom padajúc na zem bolo ochrankárovi zlodejovi roztrhnuté vrecko. V tom momente odhodil mikrofón cez plot do trávy a policajti novinára obmedzili na osobnej slobode s pouzakazom na podozrenie z útoku na verejného činiteľa. Prokurátorka po zhliadnutí situácie poobede odmietla začatie trestného konania pre taký trestný čin a policajti to prehodnotili na priestupok.
Martin Daňo "Počas celého dňa niekoľko krát sa mi niekoľko razy policajti vyhrážali, že si ma nájdu. Jeden z nich ma chcel udrieť do tváre keď som odmietol chodiť bosý (nechceli mi dať obuv keď ma presúvali na iné poschodie na polícii)"
Po vyšetrení v nemocnici ma mali zobrať do ambulancie na odstránenie kanyly. Nezobrali ma a nechali viac ako 10 hodín v tomto stave v cele aj počas celého dňa, kde som bol v infekčnom prostredí, kde sám policajt povedal, že každý druhý ma hepatitídu... a podobné príbehy sa dialy od rána... Celé video aj odpovede príslušných orgánov zverejníme čo najskôr.
Lekársky zákrok ma stál 120 EUR (prevoz do nemocnice) a 156,79 EUR za vyšetrenie. Naviac mi pri zákroku polície a mojom obmedzení osobnej slobody zmizlo viac ako 200 EUR.
-------------------------
GINN podporujú občania www.ginn.pro/podpora
-------------------------
Miesto: Úrad vlády SR
Produkcia: GINN a Martin Daňo © 2014
Séria: Gorila, Megalodon, Slovensko, Slovakia, 2013, 2014

20.06.2015 23:40

https://i.ytimg.com/vi/Lo1KS18vO2s/maxresdefault.jpg

V I D E O .youtube.com/watch?v=Lo1KS18vO2s

Pravda sa nedá nadlho umlčať. Môže sa na ňu síce útočiť, ale nemôže byť premožená! Dňa 18.2.2014 sa na pôde Národnej rady SR uskutočnilo rokovanie za účasti: Pavol Paška (SMER-SD) predseda parlamentu, Tomáš Borec (SMER-SD) minister spravodlivosti. SMER-SD oficiálne ohlásil spustenie programu: "Zmeny a poriadky v justícii." Žeby spása po 24 rokoch?! Borec ohlásil: "Dôveryhodnosť, kvalita a a výkon justície?!" Tak na toto sa išiel pozrieť aj GINN... Okrem toho mali začať v parlamente platiť nové pravidlá pre novinárov a ich pohyb obmedzil v rozpore s Ústavou. Robert Fico a Pavol Paška totiž nevedia ustáliť pojem noviár. Podľa wikipedie je defínicia nasledovná: "Novinár alebo žurnalista je človek pracujúci v žurnalistike. Jeho povolaním je zbieranie, overovanie a šírenie informácií. Slovo novinár sa pôvodne používalo pre človeka píšuceho do novín, ale časom sa tento termín rozšíril aj na ľudí publikujúcich v rozhlase, televízii, či na internete." Aká je teda realita o poriadkoch v justícii a pohybe novinárov v parlamente?!
Martin Daňo sa na tlačovú konferenciu riadne prihlásil, svoj príchod ohlásil 2 hodiny vopred telefonicky a bol mu vydaný súhlas s účasťou. Po príchode sa novinári stretli na prízemí a spolu išli do miestnosti, kde sa mala tlačová konferencia konať. Jeho prítomnosť GINN prekážala iba jedinej osobe: Soňa Pötheová, rod. Bullová riaditeľka odboru komunikácie NRSR. Kto je Soňa Pötheová, rod. Bullová?! Tel. +421 (0)2 59722450, 0910853095, sona.potheova@nrsr.sk je bývalá moderátorka TV Markíza, zastupovala podnikateĺa Ladislava Reháka, pracovala pre PENTU, Henbury Development a mala aj súkromnú firmu WINSTON & PARTNERS sro. V roku 2012 sa vďaka Pavlovi Paškovi dostala na lukratívny post v parlamente. Objektom GINN často prekáža filmovanie preto že neboli u kaderníka alebo že nie sú upravené... Soňa Pötheová-Bullová bola dnes učesaná, vkusne oblečená, dokonca mala krásny perlový náhrdelník (či nejakú náhradu) - prekážala jej však jediná vec: nafilmovali sme ju ako sedí na chodbe cestou na tlačovku - preto nás dala z parlamentu násilím vyviesť - vraj sme nerešpektovali jej pokyny - resp. Paškove pokyny.
Opatrenie vyvinuté predsedom Národnej rady SR nie je všeobecne záväzným právnym predpisom. S výnimkou nejakých správ, ktoré sa týkajú bezpečnosti štátu, ktoré sú
zo zákona chránené (ako napr. štátne tajomstvo), tak to všetko ostatné by malo byť voľne dostupné. Rozhodne si nemyslím, že je možné urobiť nejaké administratívne opatrenie, ktorým sa povie niekto áno - niekto nie! Ján Drgonec pre GINN, 13.2.2014, expert na Ústavné právo
----
Tak ako uvidíte na nasledujúcich záberoch: GINN získal súhlas z parlamentu na účasť
na tlačovej konferencii. Od začiatku mu však boli v pätách policajti v civile. Mohla byť situácia umelo vykonštruovaná? Kto sú zasahujúci policajti? Prečo ostatných novinárov uzamkli vo vnútri?
----
Váž si slobodu lebo ju stratíš, učí nás história. "Neotravuj nás s politikou" - hovoria tí čo sa nechcú poučiť. Richard Stallman, americký programátor a zakladateľ Hnutia slobodného softvéru a projektu GNU, * 16. marec 1953
----
Existuje väčšia temnota ako tá s ktorou bojujeme. Je to temnota duše, čo stratila svoju cestu. Vojna, čo bojujeme nie je proti moci a princípom, je proti chaosu a beznádeji. Horšia ako smrť tela - je smrť nádeje - smrť snov. Proti tomuto ohrozeniu sa nikdy nesmieme vzdať.
----
Arogancia a svojvôľa moci nemá hraníc. Prečo niektorí novinári môžu vstúpiť a iní nie?
Kto je vyvolený na kladenie otázok? Kto o tom rozhoduje?
Smutné je, že ani jeden z prítomných novinárov a zástupcov médii sa proti zjavne neprimeranému zásahu nepostavil na odpor.
----
Kedykoľvek sa snažíme pomôcť inému, pomáhame aj sami sebe. Ralph Waldo Emerson, americký filozof a spisovateľ, * 1803 -- † 1882
----
a perlička na záver... Hneď po skončení tlačovky Pašku a Boreca si v parlamente naplánovala briefing aj pani Lucia Žitňanská (SDKÚ-DS) (stretli sme ju náhodou pred príchodom). Lucia Žitňanská s nami nestrácala čas a otázku o zúžení práv občanov
v exekučných konaniach si vypočuť nechcela. Voličom odkazuje: "Občania to uvidia..."
------
Nezákonné zásahy proti novinárom zo strany štátu sa stupňujú. Nové pravidlá pre vstup novinárov do parlamentu považujú právnici a experti na Ústavné právo za nezákonné. GINN už vykonal prvé kroky na nápravu tohto stavu.
------
Ďakujeme, že sledujete a podporujete GINN https://www.ginn.pro/podpora
------
Účinkovali: Soňa Pötheová - Bullová, Pavol Paška, Tomáš Borec, Jana Verbichová, JOJ, policajti v civile, Pavol Chovanec, Lucia Žitňanská, Martin Daňo
Kamera: Panasonic HX-A100
Produkcia: GINN © 2014

20.06.2015 23:29

https://i.ytimg.com/vi/5mhiEM7MGJM/maxresdefault.jpg

V I D E O.youtube.com/watch?v=5mhiEM7MGJM

Reporteri GINN - Lenka Dale a Martin Dano išli na tlačovú besedu Finančnej správy SR. Pred budovou sa stretli s Františkom Imrecze (prezident Finančnej správy), Peter Kažimír (minister Financii) a prišiel aj samotný Robert Fico (premier / predseda vlády SR)... Všetci boli prekvapení, že sme na túto predpripravenú konferenciu prišli. Chceli sme položiť pár otázok. Po príchode ústanvách činiteľov sme ich slušne sprevádzali až po vchod, kde nás zastavili stránici / colníci v službe. Všetkých novinár nakoniec vpustili okrem reportérov GINN. Následne sme kontaktovali hovorykňu Roberta Ficova - tá povedala, že za to všetko je zodpovedná Andrea Stoklasova (vedúca kancelárie prezidenta FS). GINN chcel svojim fanúšikom a čitateľom priniesť správy a prípadne položiť aj pár otázok - nebolo nám to ale dovolene! A to nie je všetko. Poslali ku nám dvoch colnikov, ktorí sa nás pokúsili vyviesť z budovy a zabaviť videotechniku, keď sme sa rozhodli počkať, kým tlačová konferencia neskončí. Situácia skončila až tak, že sme museli zavolat pohotovostnú jednotku PZ.
Kto sa bráni pravde? Kto rozhoduje aké otázky a ktorí novinári ich budú politikom klásť?
----------------------
GINN podporujú občania. Ďakujeme. https://www.ginn.pro/podpora
-------------
Reportérom GINN nebol vstup na konferenciu povolený. Kto vyberá novinárov? Kto určuje aké otázky klásť politikom? Poďme pekne od začiatku...
----------------------
Príslušníkom PZ ďakujeme. Väčšina z nich pristúpila k veci vecne a logicky.
----------------------
Logické a nevysvetliteľné však je, prečo sa novinári nemôžu zúčastniť tlačovej besedy a
voľne klásť otázky, na ktoré by verejnosť chcela poznať odpovede.
----------------------
Hovoriť pravdu v čase všeobecného klamu je revolučný čin. George Orwell, britský novinár a spisovateľ, * 1903 -- † 1950
----------------------
GINN hľadá pravdu a bude hovoriť pravdu. Ďakujeme, že nás podporujete.
----------------------
Produkcia a réžia: Martin Daňo
Účinkovali: Robert Fico, Peter Kažimír, František Imrecze, Erik Tomáš, colníci, príslušníci PZ, reportérka STV, Lenka Dale, Martin Daňo
Hudba: Moonlight Hall, The Angels Weep
GINN.pro © 2013
Séria: Gorila, Megalodon, 2013, FIco, Róbert Fico, Prezident, Fico 2014, president, prezidentské voľby, fico2014, voliť, volte, voľby, volebné právo

20.06.2015 22:39

VIDEO.youtube.com/watch?v=c6cMDTizxwo

Kto je správny novinár? Kto môže vstúpiť na zasadanie vlády a kto nie? Pred kým / čím uteká Robert Kaliňák? Predstieraná sloboda a demokracia? Kto ponesie zodpovednosť za nezákonné zásahy proti novinárom?
GINN podporujú občania https://www.ginn.pro/podpora
-------------------------
V stredu dňa 10.9.2014 sa uskutočnilo zasadanie vlády SR, kde majú prístup všetci novinári bez rozdielu. Ráno, ešte predtým, som bol hľadať Roberta Kaliňáka na slávnostnom otvorení výstavy o bezpečnosti v hoteli Bonbón - neprišiel, ospravedlnil sa. Následne som sa presunul na Úrad vlády, kde sa chodí každú stredu, aby sa novinári dozvedeli horúce novinky po skončení zasadania vlády. Rozhovor a informácie môže posyktnúť ktorýkoľvek člen vlády keď schádza po schodoch zo zasadačky po ukončení rokovania. V osudný deň všetkých novinárov pustili do vnútra bez kontroly - tal ako je to bežné, okrem mňa.
-------------------------
Novinár Martin Daňo bol jediný, koho pracovník Úradu pre ochranu ústavných činiteľov zastavil a pokúsil a identifikovať. Ochrankár požadoval predloženie dokladov aké ani zákon nepozná. Napríklad požadoval novinársky preukaz - taký doklad oficiálne na Slovensku neexistuje - napriek tomu mu bol ukázaný redakčný novinársky preukaz - na čo povedal, že je to len zdrap papiera a neakceptoval ho a nestačil mu ani občiansky preukaz. Podoýkam, že ostatní chodili hore-dole bez preukazov. Keď ochrankár už nevedel protiargumentovať, zavolal si na pomoc ďalších troch kolegov. GINN zároveň privolal políciu - prišli však len dvaja mladí, smieši a nevzdalaní policajti bez právneho vedomia, ktorí len mlčky stáli a opakovali, že oni nič nevidia a nevedia.
Nakoniec sa privolaní policajti mlčky prizerali útoku na novinára, ktorý bol po viac ako hodine obmedzený na osobnej slobode, prevezený do nemocnice, potom na políciu a prepustený na slobodu bol po viac ako 10 hodinách.
Tomu prechádzala zaujímavá iniciatíva jedného z ochrankárov. Vytrhol z hrude novinára mikrofón a schoval si ho do dlane. Keď ho nechcel vrátiť a aj privolaní policajti povedali, že oni pre to nič nespravia, pokúsil sa mu z vrecka vybrať mikrofón sám novinár, na čo mu uchrankár vrazil päsťou do brucha, pričom padajúc na zem bolo ochrankárovi zlodejovi roztrhnuté vrecko. V tom momente odhodil mikrofón cez plot do trávy a policajti novinára obmedzili na osobnej slobode s pouzakazom na podozrenie z útoku na verejného činiteľa. Prokurátorka po zhliadnutí situácie poobede odmietla začatie trestného konania pre taký trestný čin a policajti to prehodnotili na priestupok.
Martin Daňo "Počas celého dňa niekoľko krát sa mi niekoľko razy policajti vyhrážali, že si ma nájdu. Jeden z nich ma chcel udrieť do tváre keď som odmietol chodiť bosý (nechceli mi dať obuv keď ma presúvali na iné poschodie na polícii)"
Po vyšetrení v nemocnici ma mali zobrať do ambulancie na odstránenie kanyly. Nezobrali ma a nechali viac ako 10 hodín v tomto stave v cele aj počas celého dňa, kde som bol v infekčnom prostredí, kde sám policajt povedal, že každý druhý ma hepatitídu... a podobné príbehy sa dialy od rána... Celé video aj odpovede príslušných orgánov zverejníme čo najskôr.
Lekársky zákrok ma stál 120 EUR (prevoz do nemocnice) a 156,79 EUR za vyšetrenie. Naviac mi pri zákroku polície a mojom obmedzení osobnej slobody zmizlo viac ako 200 EUR.
-------------------------
GINN podporujú občania www.ginn.pro/podpora
-------------------------
Účinkovali: Úrad pre ochranu ústavných činiteľov, Robert Kaliňák, Robert Fico,
Novinárka: Zuzana Hanzhelová, RTVS - výrok: "mali by ste sa nad sebou zamyslieť"
Policajt 1: Róbert Karovič - č. 11367
Policajt 2: Ing. Miroslav Šrámek - č. 11849
Miesto: Úrad vlády SR, Bratislava
Produkcia: GINN a Martin Daňo © 2014
Séria: Gorila, Megalodon, Slovensko, Slovakia, 2013, 2014

 

16.06.2015 18:39


Trest smrti je v Písmu svatém stvrzen Bohem jako legitimní trest za prohřešek. Ve Starém zákoně se setkáváme s trestem smrti, který byl udělován za vraždu, za rouhání (Lv 24, 16), modloslužbu (Ex 22, 19; Nm 25, 5), za práci v sobotu (Ex 31, 15; 35, 2), za únos (Ex 21, 16), za homosexuální chování (Lv 20, 13), bestialitu (Ex 22, 19; Lv 20, 15-16), čarodějnictví (Ex 22, 18; Lv 20, 27), za uhození, zranění matky nebo otce (Ex 21, 15.17; Lv 20, 9), a cizoložství (Lv 20, 10). V Novém zákoně vidíme, jak Ježíš mění ustanovení mojžíšského zákona v případě cizoložství (Jan 8, 2-11). V pozdějších dobách se více prosazuje takové pojetí trestu smrti, kde jde o věc ohrožení bezpečnosti státu a obecného dobra či pokoje uvnitř společnosti.

Morální teologie katolické církve (viz např. Beneš Albert OP: Morální teologie, Krystal, 1992, 127) zná pojem poena capitis, death penalty, trest smrti. Hovoří o tom, že veřejná moc má právo trestat velké zločince trestem smrti. Toto právo je doloženo Písmem (Ex 22, 18; Řím 13, 4; Mt 18, 6; Sk 5, 1-11). Trest smrti sice zůstává součástí právního rámce, ale vykonává se pouze ve speciálních případech: při trestání vrahů, heretiků a jedinců, kteří narušují bezpečnost a pokoj ve společnosti.

V křesťanské tradici, zvláště v díle otců patristiky a doktorů církve, se objevuje jasně formulovaný názor o zachování trestu smrti. Uveďme sv. Augustina a citaci z jeho díla De Civitate Dei (I, 21, PL 41, 35), kde píše: „Není proti přikázání Božímu „nezabiješ“, když reprezentanti státní autority uvalí na zločince trest smrti.“ Mezi dalšími církevními spisovateli je třeba zmínit Lactancia (Lactantius, Divinarum Institutionum, V, 20, PL 6, 707-708), Tertulliana (Tertullian, De Idolatria, 17, PL I, 763-764), sv. Cypriána (sv. Cyprián, Epist. 56, 4, PL 4, 362, Epist. ad Donatum, 4, PL 4, 208).), sv. Ambrože (Ambrož, De Officiis, 3, 4, PL 16, 161; Epist. 25 ad Studium, PL 16, 1083-1086) Sv. Cyprián píše: „Vražda spáchaná zločincem pouze pro časný zájem je zločinem, zabití spáchané ve jménu státní světské moci k odstranění zločince je ctnost.“ Svatý Tomáš rozvinul po vzoru Aristotela a v návaznosti na své předchůdce, zvláště sv. Augustina, nauku o trestu nejvyšším. V Summa Theologiae, II-II, q. 64, a. 2, ad 3 sv. Tomáš píše: „A proto, je-li nějaký člověk nebezpečný společnosti a kazí ji nějakým hříchem, chvalitebně a prospěšně je zabit, aby se zachovalo společné dobro.“ A dále píše: „Kdykoliv však zabitím zlých nehrozí nebezpečí dobrým, nýbrž spíše ochrana a spása, tu dovoleně mohou býti zabiti [...] A v článku 3. téže otázky: „Musí se říci, že, jak bylo řečeno, zabíti zločince je dovoleno, pokud je to zařízeno k blahu celé společnosti. A proto toto právo náleží pouze tomu, jemuž je svěřena péče o zachování společnosti, jako lékaři náleží odříznouti zahnívající úd, když mu byla svěřena péče o blaho celého těla. Péče však o společné dobro je svěřena vládcům, majícím veřejnou moc. A proto je jim dovoleno zabíti zločince, nikoliv však je to dovoleno soukromým osobám.“ V článku 7. píše: „ Ale poněvadž zabíti člověka není dovoleno, leč veřejnou mocí pro společné dobro, jak je patrné ze shora řečeného, je nedovoleno člověku míti v úmyslu zabíti člověka, aby sebe hájil, leda tomu, kdo má veřejnou moc, jenž zamýšleje zabíti člověka ke své obraně, směřuje tím ke společnému dobru.“

Sv. Tomáš rovněž potvrzuje právo světského státu a státní autority trestat nejenom zločince, ale také heretiky.

„A proto, jestliže penězokazci nebo jiní zločinci po právu ihned jsou vydáváni na smrt světskými knížaty, tím spíše bludaři...“ (Summa theologica, II., II., q. 11., art. 3.).

Na sv. Tomáše navazovali další teologové v následujících staletích. Všichni, kteří argumentují pro trest smrti, hovoří o stejném argumentu jako sv. Tomáš. Je třeba zachovat obecné blaho a společnost má právo se bránit proti nebezpečí, které plyne od jedinců či skupin lidí (např. Giovanni Bucceroni, Institutiones Theologiae Moralis, Rome, 1898, 301). Zachování obecného blaha a pokoje ve společnosti je nejvyšší ctností. Pro zachování tohoto blaha je třeba udržet trest smrti.

Papežové o trestu smrti

Prvním papežem, který se zabývá trestem smrti a jeho použitím, je Inocenc I. v roce 405, který v odpovědi biskupovi z Toulouse opakuje tradiční větu sv. Pavla o tom, že civilní autorita má božské právo trestat zločince. Papež potvrzuje, že uvalení trestu smrti je legitimní, pokud jej autorizovala veřejná státní autorita, která má k tomu od Boha právo (srov. Řím 13, 1-4). Jestliže tedy státní autorita uplatňuje právo trestat zločince trestem smrti, nehřeší proti Bohu a Božímu zákonu (srov. Inocenc I., Epist. 6, c. 3. 8, ad Exsuperium, Episcopum Tolosanum, (20. 2. 405), PL 20, 495).

Dalším mezníkem je období pontifikátu papeže Inocence III., který požaduje od Valdenských, aby při návratu do katolické církve podepsali souhlas s vyznáním víry a zároveň souhlasili s tezí, že světská moc má právo použít trestu smrti, vyřknout ortel, aniž by se tím těžce prohřešovala proti Bohu, a tak splnila povinnost nastolit spravedlnost (DS 795/425). Valdenští totiž upírali světské moci toto právo soudit a trestat zločince trestem smrti. Věta zněla: „De potestate saeculi asserimus, quod sine peccato mortali potest iudicium sanguinis exercere, dummodo ad inferendam vindictam non odio, sed iudicio, non incaute, sed consulte procedat“ (DS, 795).

V době po skončení tridentského sněmu se v Římském katechismu opakuje tradiční nauka katolické církve ohledně použití trestu smrti ze strany světské moci. V komentáři k pátému Božímu přikázání katechismus potvrzuje nauku o tom, že státní autorita má moc uvalit trest smrti, aby ochránila nevinné. Jestliže světská autorita vykoná trest smrti, popraví zločince, nehřeší proti pátému přikázání, ale naopak je mu nanejvýše poslušna. Páté přikázání totiž v sobě obsahuje zachování a ochranu integrity lidského života (srov. The Catechism of The Council of Trent, The Fifth Commandment, Execution of criminals, 421).

Za pontifikátu Lva XIII. se opět setkáváme s potvrzením tradičního učení o uvalení trestu smrti světskou mocí. V dopise Pastoralis Oficii rakousko-uherským biskupům Lev XIII. potvrzuje, že je zakázáno božským a přirozeným právem zabít či poranit lidskou bytost, vyjma světské autority, která má právo použít v případě nutnosti trest smrti (srov. Lev XIII., Pastoralis Oficii (12. 9. 1891), ASS 24 (1891-92), 203).

Pius XII. při různých příležitostech (9. 14. 1952; 10. 3. 1953; 10. 5. 1954; 12. 5. 1954; 2. 5. 1955) pokračuje: „Jestliže je člověk nevinný, jeho život je nedotknutelný.“ Dodává však: „Bůh je pánem života, a proto ten, kdo se neproviňuje proti životu, není trestán trestem smrti“ (srov. Pius XII., promluva k San Luca Medical-Biological Union, 12. 11. 1944). Pius XII. potvrdil 14. září 1952, že otázka odsouzeného na smrt nestojí na právech na život jednotlivce. Je úkolem státní autority zbavit odsouzeného člověka života, po tom, co se sám vydělil z tohoto práva na život svým vlastním činem (srov. Pius XII., Promluva na Prvním mezinárodním histopatologickém kongresu, 14. 9. 1952, XIV, 328, AAS 1952, 779; a dále Pius XII., promluva k italské asociaci katolických právníků, 5. 2. 1955, AAS 47 (1955) 81, Catholic Mind 53 (June 1955), 381). Krátce řečeno, jednotlivec přichází o svá práva na život, jestliže se dopouští takového činu, který porušuje práva na život jiné nevinné osoby. V těchto tvrzeních Pius XII. pouze potvrzuje možnost uplatnit právo státu na trest smrti, a nikoliv aby obhajoval instituci trestu smrti jako takovou.

Učení svatého Tomáše a dalších teologů ukazuje jednotné vidění problematiky trestu smrti, který vykonává zákonně zvolená moc nad provinilcem dopouštějícím se nejhorších zločinů vraždy a ohrožení samotné existence společnosti při ohrožení obecného blaha. Sv. Tomáš a další teologové rovněž ukazují, že trest smrti v sobě zahrnuje polepšení provinilce, nastolení spravedlnosti a má odstrašující účinek.

Katechismus katolické církve, paragraf 2266, formuluje jasně církevní stanovisko k trestu smrti:

Zachovat obecné blaho společnosti vyžaduje, aby byl útočník zneškodněn. Z tohoto důvodu tradiční učení církve uznalo, že je odůvodněné právo a povinnost právoplatné veřejné moci ukládat tresty přiměřené závažnosti zločinu, aniž by vylučovala, v případech krajní závažnosti, trest smrti [...]

Prvním cílem trestu je napravit nepořádek způsobený vinou. Když jej viník dobrovolně přijme, může mít trest smírnou hodnotu. Kromě toho je cílem trestu obrana veřejného pořádku a bezpečnost osob. Konečně má trest léčebnou hodnotu: podle možností přispívat k nápravě viníka.

Tradiční nauka církve o trestu smrti hovoří o legitimitě trestu smrti na základě dvou skutečností:

1/ Společnost má právo ochraňovat sebe samu.

2/ Tato obrana předpokládá použití všech dostupných prostředků k zajištění této obrany.

Ve druhém bodě se jedná také o ochranu lidského života jako daru od Boha a zachování integrity tohoto života před násilným přerušením. Od sv. Augustina k sv. Tomáši Akvinskému a rovněž k Aloysiu Taparelli d´Azeglio (1793-1862; rektor Gregoriánské univerzity v Římě, filosof a sociolog) se setkáváme s jasně formulovanou naukou o trestu smrti:

Společnost má právo se bránit běsnění jednotlivců či skupin jednotlivců, kteří chtějí narušit násilně obecné blaho a pořádek státu. Výše jsme citovali biblické znění věty listu Římanům (13, 4), která byla pro křesťanské panovníky potvrzením jejich odpovědnosti za obecné blaho společnosti, jíž z Boží milosti vládli:

„Každý ať se podřizuje vládní moci, neboť není moci, leč od Boha. Ty, které jsou, jsou zřízeny od Boha, takže ten, kdo se staví proti vládnoucí moci, vzpírá se Božímu řádu. Kdo se takto vzpírá, přivolává na sebe soud. Vládcové nejsou přece hrozbou tomu, kdo jedná dobře, nýbrž tomu, kdo jedná zle. Chceš, aby ses nemusel bát vládnoucí moci? Jednej dobře, a dostane se ti od ní pochvaly. Vždyť je Božím služebníkem k tvému dobru. Jednáš-li však špatně, máš proč se bát, neboť nenese meč nadarmo. Je Božím služebníkem, vykonavatelem trestu nad tím, kdo činí zlo. Proto je nutno podřizovat se, a to nejen z bázně před trestem, nýbrž i pro svědomí...“

Pius XII. rovněž potvrdil ve své přednášce ke katolickým právníkům 5. 2. 1955, že slova sv. Pavla mají univerzální a stále platnou hodnotu, protože hovoří o bytostné podstatě trestní autority státu a její legitimitě použít trest účelně.

Trest smrti je projevem trestní a soudní moci státu, který trestá nejzávažnější trestní činy a zároveň je projevem spravedlnosti. Dnes se bohužel praktikuje falešné pojetí lásky a milosrdenství k nejhorším zločincům, jejichž morální profil je takový, že po opuštění cely odcházejí, aby se znovu dopouštěli hrozných činů a mnohdy ještě strašnějších, než spáchali předtím.

Sv. Tomáš rovněž říká, že „mors illata etiam pro criminibus aufert totam poenam pro criminibus debitam in alia vita, vel partem poenae secundum quantitatem culpae, patientiae et contritionis, non autem mors naturalis“. Násilná smrt, třeba pro zločiny, odnímá celý trest za zločiny, který by bylo nutné snášeti v dalším životě, nebo částečný trest, protože to závisí na velikosti viny, trpělivosti zkroušenosti, to však přirozená smrt nepůsobí (Summa Theologica, Index, pod klíčovým slovem Mors).

Stát totiž, pokud propouští ze žalářů nebezpečné vrahy a kriminální živly na svobodu, ohrožuje sám obecné dobro společnosti a životy tisíců občanů. Namítne se však, že důstojnost lidské osoby má větší hodnotu než nastolení spravedlnosti. K tomu lze říci následující:

Jestliže se tvrdí, že důstojnost pachatele jako člověka nezasluhuje spravedlivého trestu, třeba i trestu nejvyššího, potom se tvrdí, že osoba je tak nedotknutelná, že není možné ji zákonně, zákonnou autoritou, potrestat, a to je omyl. Autorita spravedlnosti a nastolení trestu je plně v kompetenci státní moci, která k tomu má božské právo.

„Bůh dal státní moci všecku pravomoc, která je nezbytná k patřičnému zachování a řízení státu [...] Státní moc má nevyhnutelně potřebí práva hrozit trestem smrti a jej také skutečně uvaliti, má-li zachovat bezpečnost a pořádek, aspoň tehdy, když se jedná o zločin vraždy. Neboť zločin vraždy liší se ode všech ostatních zločinů tím, že vrahu jest prostě nemožné nahradit zavražděnému a zadostiučinit, protože úplně zničil život pozemský a zavražděnému odňal všecky pozemské statky, naděje a vyhlídky. Kromě toho vrah odnímá své oběti možnost se připravit na smrt, aby si mohl zabezpečit věčnou blaženost a obstát před soudným stolcem Božím. Proto vyžaduje veřejná bezpečnost nevyhnutelně, aby státní moc, jak jenom je možné, nejvíce a nejúčinněji vraždě zabránit. Tak bránit může státní moc vraždě, uvažujeme-li lidi, jakými s větší části jsou a budou, jenom trestem smrti, který jediný dovede divokým vášním rozbouřeným odporovati a od vraždy mocně odstrašit, který jediný společnost může samu zabezpečit pro budoucnost před vrahem.

Doživotní káznice, deportace, vyhnanství neodstrašují dostatečně, poněvadž nechávají člověku nejen život, ale také naději vysvobození. Proto neposkytují společnosti dostatečné záruky pro budoucnost. Kdo jedenkrát vycedil úmyslně nevinnou krev, vyvázne-li z rukou spravedlnosti, zpravidla neopustí dráhu kriminálního živlu.

Namítá se, že trest smrti odporuje účelu trestu, napravení zločince. Avšak hlavním a předním účelem trestu jest zachování obecného blaha, ne polepšení zločince.

Namítá se, že člověk jest sám sobě účelem, proto nemá se ho zle užívati trestem smrti jako pouhého prostředku k vyššímu účelu. Užívání odporuje prý vážnosti, která lidské osobnosti přísluší. Avšak potrestáním neužívá se člověka jako pouhého prostředku, jím spíše najevo vychází, že blaho společnosti stojí nad blahem jednotlivce a že proto jednotlivec má být od společnosti odloučen, jako škodlivý od těla, je-li toho nutně zapotřebí k zachování společnosti. [...] Dále je pravda, že lidská důstojnost a nezrušitelnost má býti ušetřena, ale tak dlouho, pokud jí šetří jednotlivec sám v sobě. Zapomene-li člověk na svou vlastní důstojnost mravní oddávaje se slepým vášním a zvířecím náruživostem, ruší-li násilně pořádek a hrozí-li veřejné bezpečnosti, má právo společnost zločince moci podrobiti pořádku právnímu a v jistém případu jej ze sebe vyloučiti trestem smrti. Člověk je podle přirozenosti bytostí společenskou, a proto vázán nutnými zákony společenskými a svými statky pozemskými podřízen blahu obecnému. Proto nesrovná-li se pozemské blaho jednotlivce s blahem obecným, musí blaho ono ustoupiti tomuto.

V současně době se bohužel velmi nesprávně chápou dvě základní skutečnosti, které se vztahují k trestnému činu a následně k trestu smrti:

1/ Práva oběti: Oběť má svá práva, resp. právo na život, a toto právo, když je porušeno, je třeba narovnat ve smyslu spravedlnosti.

2/ Dnes se upřednostňuje právo na život kriminálního živlu více než právo na život oběti.
diskuze.libimseti.cz//trest-smrti-nas…

 

13.06.2015 19:42

12.06.2015 12:49 | Internet | mk

Finančná skupina Penta si už zvykla, že dôležité oznámeia zverejňuje na svojom účte na Twitteri. Urobila tak napríklad, keď oznámila, že podporila časopis .Týždeň. Teraz reaguje na kauzu Gorila.

Jaroslav Haščák na Twitteri reaguje na mimoriadnu schôdzu ku kauze Gorila
Finančná skupina Penta dnes na Twitteri zverejnila vyhlásenie Jaroslava Haščáka k mimoriadnej schôdzi parlamentu ku kauze Gorila – so zámerom prerokovať postup špeciálneho prokurátora SR pri vyšetrovaní kauzy Gorila.

https://fbcdn-profile-a.akamaihd.net/hprofile-ak-xfa1/v/t1.0-1/p160x160/10665789_10152649528646544_2122488689368229605_n.png?oh=8089174f48ff6556f653488dabb65d28&oe=5600BA80&__gda__=1443309488_df31b40f3973ef3a255569ad9a1fb216

"Sú dva zásadné dôvody, pre ktoré som sa rozhodol zareagovať ešte pred konaním tejto schôdze: Poslanci navrhujú, aby podozriví v kauze Gorila, vrátane mňa, boli postavení pred spravodlivosť (pred súd), keďže je to kľúčové „pre demokratický a právny štát." Zároveň poslanci navrhujú prijať uznesenie, v ktorom vyjadria „znepokojenie nad krokmi špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika....," píše v stanovisku Haščák, spolumajiteľ Penty, ktorá kontroluje viaceré vydavateľstvá.

Mimoriadnu schôdzu ku kauze Gorila zvolal predseda parlamentu na pondelok 15. júna. Rokovanie iniciovali opoziční poslanci na čele s Danielom Lipšicom. Opozícia chce diskutovať o postupe špeciálneho prokurátora pri vyšetrovaní Gorily. Poslanci opozičných strán navrhujú prijať uznesenie, podľa ktorého je dôsledné vyšetrenie kauzy Gorila kľúčovým pre demokratický a právny štát. Národná rada by podľa opozície mala zároveň vyjadriť znepokojenie nad krokmi špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, ktoré výrazne sťažujú dôsledné vyšetrenie Gorily.

„Vyšetrovanie kauzy Gorila očividne smeruje do stratena. Šéf Penty Hasčák sebavedome vyhlasuje, že sa vyšetrovania nebojí. Ani sa nečudujem," povedal Lipšic. „Kľučový svedok stále nie je zbavený mlčanlivosti a pred políciou sa musí brániť pred trestným oznámením za ohováranie," povedal Lipšic.

Skupina poslancov, ktorá „takto" iniciuje zvolanie mimoriadnej schôdze, podľa Haščáka hrubo porušuje princípy parlamentnej demokracie a právneho štátu. „Je neprípustné, aby predstavitelia zákonodarnej moci zasahovali do neukončeného trestného konania. Je neprípustné, aby politici ukladali orgánom činným v trestnom konaní, ako majú postupovať a vyvíjali na vyšetrovanie politický nátlak. To sú praktiky prokurátorov a sudcov na spôsob Vyšinského, či Freislera. Tí nevyšetrovali ani nesúdili, keďže o obžalobách a rozsudkoch v stalinistickom aj nacistickom režime dávno rozhodol niekto iný. Konanie takejto schôdze aj navrhované uznesenie je v hrubom rozpore s Ústavou SR, ktorá má každému garantovať právo na nestranný a spravodlivý proces bez politických zásahov," píše Haščák.

www.omediach.com/internet/item/6860-jaroslav-hascak-na-twitteri-reaguje-na-mimoriadnu-schodzu-ku-kauze-gorila

 

13.06.2015 19:35
Foto: Canespor

BRATISLAVA 15. mája (WBN/PR) - Každého dvanásteho človeka, ktorý tadiaľ prejde trápi plesňové ochorenie nôh.

Táto infekcia sa rozširuje výtrusmi a čiastočkami podhubia, ktoré sa odlučuje z chorej pokožky. Vyskytuje sa predovšetkým tam, kde sa kumuluje väčší počet ľudí naboso v teplom a vlhkom prostredí, teda v saune, vo verejných plavárňach, sprchách, na podlahách a rohožiach.

Kožná pleseň sa väčšinou prejavuje olupovaním kože, svrbením až začervenaním prípadne zožltnutím kože, opuchom a niekedy aj mokvaním. Najčastejší výskyt je na nohách, ktoré sa výraznejšie potia. Lekári odhadujú, že až 40% ľudí trpí plesňovými ochoreniami. Preto neriskujte. Plesňami napadnuté nohy nielenže nepôsobia esteticky, ale sú zdrojom nekončiacich sa problémov.

Na čo si dať pozor?

- Na kúpaliskách a plavárňach sa vyhýbajte malým bazénikom pred vstupom do priestoru s bazénom. Aj keď sú tieto malé bazéniky určené pre dezinfekciu nôh, práve tu je obzvlášť vysoký výskyt pôvodcov ochorenia.
- V priestoroch okolo bazénu, v saunách a v hotelových izbách nechoďte naboso, ani v cudzej obuvi pretože tu hrozí zvýšené riziko nákazy.
 

Foto: Canespor

Len čisté a suché nohy budú zdravé

Základom protiplesňovej prevencie sú suché nohy. Riziko vzniku mykóz môžete výrazne znížiť dôkladnou starostlivosťou o kožu. Pravidelne kontrolujte svoje nohy a všímajte si obzvlášť zmeny na pokožke medzi prstami - napr. začervenanú či suchú kožu, svrbenie až pálenie alebo jej lúpanie a rôzne prasklinky. Základom starostlivosti o kožu na nohách je denné umývanie nôh, pričom je dôležité vysušovať i priestory medzi prstami. Najmä v prostredí zvýšeného potenia sa kožným plesniam veľmi darí, preto nohy dostatočne vetrajte.

Vhodný liek a starostlivosť

Po napadnutí plesňami nohy vyžadujú mimoriadnu starostlivosť. Ak sa plesne uchytia, nepočítajte s tým, že ochorenie samo ustúpi. Neliečená infekcia môže spôsobiť vážnejšie praskliny na koži a následne dochádza k závažnému bakteriálnemu zápalu, mokvaniu a nepríjemnému zápachu.

Po kúpeli treba postihnuté miesto osušit a naniesť antimykotikum, napríklad dermálny krém Canespor, ktorý sa natiera sa len 1x denne, pred spaním. Na postihnutú plochu sa aplikuje tenká vrstva s malým presahom aj do zdravých častí kože. Po odznení akútnych príznakov sa odporúča v liečbe pokračovať ešte minimálne dva týždne, aby sa zabránilo recidíve.

Ignorovať plesňové ochorenie nôh sa nevypláca. Niekedy signalizujú aj závažnejšie ochorenie v našom organizme.

www.webnoviny.sk/zdravie/clanok/494871-mykozy-noh-vs-sauny-kupaliska-plavarne/

13.06.2015 17:22
DÁTUM ZDROJA: 
15. Mar 2015

Německý kardinál Paul Josef Cordes, který do roku 2010 stál v čele papežské rady Cor Unum a kardinálem jej jmenoval papež Benedikt XVI., se veřejně postavil proti slovům a směřování německé biskupské konference. V dopise šéfredaktorovi německého listu Die Tagespost 7. března 2015 se kardinál Cordes postavil proti slovům kardinála Reinharda Marxe, předsedy německé biskupské konference, a biskupa Franze-Josepha Bodeho (z Osnabrücku).

Po setkání německých biskupů v severoněmeckém Hildesheimu pronesl kardinál Marx slova, která vyvolala odpor kardinála Cordese. Ten reagoval především z obavy, že Marx způsobil zmatek mezi věřícími.

Kardinál Cordes nejprve pokáral kardinála Marxe za jeho tvrzení, že katolická církev má od německé církve velká očekávání. Poznamenal, že v Německu zbylo jen velmi málo víry v nadpřirozeno (pouze 16,2 procenta německých katolíků věří v trojjediného Boha jakožto jednajícího osobního Boha namísto jakési abstrakce), a proto Německo může být jen stěží vzorem pro jiné země, pokud jde o víru. „Nemáme tedy žádný důvod stavět se s naší vírou do popředí před církve jiných zemí,“ řekl.

Kardinál Cordes se ohradil také proti tvrzení kardinála Marxe, že německá církev není pouhou „podřízenou Říma“, ale že musí učinit vlastní rozhodnutí o manželství a o těch, kdo uzavřeli sňatek mimo Církev, a tudíž „německá církev musí učit evangelium vlastním způsobem“.

Kardinál Cordes trvá na tom, že řešit takovéto otázky je zodpovědností Říma, a nikoli německých biskupů. Problematika manželství se nachází v samotném centru teologie, a proto nějaký „kardinál nemůže prostě oddělovat pastorační přístup od učení,“ řekl. „Pokud tedy nechce ignorovat závazný smysl Kristových slov a závazné vyjádření Tridentského koncilu.“

Kardinál Cordes spatřuje nebezpečí v duchu nezávislosti, který přichází od kardinála Marxe, jenž trvá na tom, že Německo nemůže „čekat, až nám synoda v Římě poví, jak máme nakládat se záležitostmi manželství a rodiny“. Varuje, že takovýto „protiřímský postup“ je destruktivní silou v severních oblastech Evropy, destruktivní pro jednotu víry.

Kardinál Cordes pokáral také biskupa Bodeho, který podpořil Marxova tvrzení argumentem, že lidé mají obohacovat víru Církve, což znamená, že Církev má v sobě zahrnovat život moderního člověka a přijmout odpovídající učení. Podle biskupových slov by se mělo jednat o změnu paradigmatu.

Podle Cordese však „víra katolické církve může pramenit pouze z Písma svatého a učitelského úřadu Církve“. „Nehledě na tuto prostou poučku by i tak bylo paradoxní, kdybychom chtěli přidělit malé skupině členů Církve, kteří žijí sice zbožně, ale objektivně v protiprávním stavu, funkci zdroje víry.“

Kardinál Cordes na závěr vyjádřil své přání, aby nadcházející synoda dala těmto členům Církve jasné instrukce, jak se mohou přiblížit k Ježíši Kristu, „aby se stali svědky Boží moci v lidském životě“. „Snad také dojde k tomu, že synodní otcové vyjádří úctu těm párům, které dodržují slib, jenž si kdysi daly a nenavazují nové vztahy. Takové rovněž existují.“

15. 03. 2015, lifesitenews.com

13.06.2015 17:14
DÁTUM ZDROJA: 
29. May 2015

29. máj 2015 – Hrozivé dôsledky májového referenda v Írsku, ktoré sa konalo v prospech „manželstiev“ osôb rovnakého pohlavia, sa už začínajú ukazovať – a to nielen pre sekulárny svet, ale najmä pre katolícku cirkev.

Verejne o tom pre talianske noviny Corriere della Sera nehovoril nik iný, ako významný kardinál Walter Kasper, ktorý na Synode o rodine propagoval liberálnu agendu. Vyjadril sa, že Cirkev potrebuje o otázke týkajúcej sa takýchto „manželstiev“ hovoriť podrobnejšie. Podľa neho bola táto problematika na poslednej Synode „len okrajovou záležitosťou, no teraz sa jej dostáva viac pozornosti.“

Kasper tiež bránil hlasovanie Írov v prospech homosexuálnych „manželstiev“, hovoriac: „Je povinnosťou demokratického štátu rešpektovať vôľu svojich občanov; je jasné, že ak je väčšina ľudí za takéto homosexuálne zväzky, štát tieto práva musí priznať.“ Zároveň povedal, že írske referendum „symbolizuje situáciu, v ktorej sa nachádzame, a to nielen v Európe, ale na celom západe...postmoderný koncept – podľa ktorého je všetko rovnocenné – kontrastuje s učením Cirkvi.“

Kardinál Kasper navzájom spojil dianie v Írsku a učenie katolíckej cirkvi, keď povedal, že pre Cirkev je dnes ťažšie vysvetliť svoju vlastnú morálnu pozíciu voči iným pokiaľ ide o záležitosti homosexuality. „Musíme nájsť novú reč,“ uviedol. „Musíme prekonať nespravodlivú diskrimináciu, ktorá má v našej kultúre dlhoročnú tradíciu.“ Podľa neho je dôležité vážiť si vzťahy osôb rovnakého pohlavia, ktoré pretrvali, a ktoré v sebe nesú „kúsky dobra,“ aj keď Cirkev nemôže zmeniť svoj fundamentálny postoj voči nim, keďže oni sami sú proti učeniu Evanjelií.

Mnohí pozorovatelia od kardinála Kaspera už dlhšie očakávali zreteľnejšiu verejnú podporu homosexuálnej agendy tvrdiac, že „otvorenosť“ voči „znovu zosobášeniu“ párov bola len prvým krokom k rozšíreniu revolucionárskej agendy, kam patrí aj odsúhlasenie zväzkov osôb rovnakého pohlavia.

Ďalším dôvodom pre túto ich domnienku je, že kardinál Walter Kasper nedávno publikoval vlastnú knihu o pápežovi Františkovi – Pope Francis' Revolution of Tenderness and Love (Pápež František: Revolúcia nežnosti a lásky), publikovanú vydavateľstvom Paulist Press. Otec Mark-David Janus, prezident a vydavateľ, bol pri tom, keď kardinál Kasper 17. marca osobne daroval jeden výtlačok pápežovi Františkovi. V ten istý deň na súkromnej audiencii prezentoval pápežovi otec Janus propagačný film o „LGBT katolíkoch“ s názvom „Owning Our Faith,“ na ktorého vzniku sa Janus sám podieľal. Tieto skutočnosti – o ktorých sa píše aj na stránke St. Philip Neri Catholic Church spravovanej Paulistami – hovoria samy za seba.

Táto iniciatíva kardinála Kaspera však prichádza hneď po akosi utajenej udalosti „Deň štúdia“ na Gregoriánskej univerzite v Ríme organizovanej 25. mája prezidentmi Konferencie biskupov Švajčiarska, Francúzska a Nemecka – biskupom Markusom Büchel, arcibiskupom Georgesom Pontier a kardinálom Reinhardom Marx. Podľa tlačovej správy Konferencie biskupov Nemecka z 26. mája, sa biskupi stretli s 50-timi účastníkmi: „účastníci Synody, profesori teológie, členovia Rímskej kúrie, ako aj žurnalisti.“ Hlavnou témou tajnostkárskeho stretnutia bola nadchádzajúca Synoda o rodine, pričom bolo podstatné, aby v utajení ostali aj prezentácie. Účastníci boli tiež požiadaní, aby po skončení udalosti mlčali o jej dianí. Catholic News Agency uvádza:

Jeden z rečníkov, ktorý chcel zostať v anonymite, odmietol hovoriť o zmysle a ráze konferencie a diskusií: „o včerajšej konferencii bohužiaľ podľa pokynov organizátorov nemôžeme poskytovať žiadne rozhovory alebo vysvetlenia.“

Uznávaný a rešpektovaný reportér Vatikánu Edward Pentin hovoril s kardinálom Marxom po tom, ako vyšiel z konferenčnej miestnosti. Pentin uvádza:

Kardinál Marx trval na tom, že stretnutie nebolo tajné. Podráždila ho však otázka o tom, prečo nebolo propagované. Vyjadril sa, že jednoducho prišiel do Ríma „súkromne,“ na čo má plné právo. V blízkosti pápeža Františka a ako člen jeho 9-členného zboru kardinálov, je kardinál Marx známy ako najväčšmi chtivý reformy prístupu Cirkvi k homosexuálom. V nedeľu počas svojej turíčnej homílie vyjadril potrebu „kultúry vítania“ homosexuálov v Cirkvi, tvrdiac, že „nejde o to, čo nás rozdeľuje, ale čo nás spája.“

Podľa správ niekoľkých médií sa na stretnutí v Ríme hovorilo o nasledujúcich témach, pričom všetky indikujú tendenciu liberalizácie:

nová „teológia lásky“: sexualita ako vzácny dar od Boha a ako taká je vyjadrením lásky

prijatie homosexuálnych zväzkov v Cirkvi

Cirkev má počúvať pokrstených v záležitostiach morálky

katolícka hermeneutika Biblie na základe Ježišových slov o rozvode

zmena morálnych vzorcov v pluralistickej spoločnosti

povolenie „znovu zosobášeným“ párom pristupovať k sviatostiam

druhé manželstvo ako „autentický zväzok“

nerozlučnosť manželov v manželskom zväzku ako „ideál alebo ,utópia‘“

dôležitosť sexuálneho pudu človeka

sexualita ako základ dlhotrvajúceho zväzku

s narastaním strednej dĺžky života sa menia aj hranice reprodukčnosti

vývoj učenia Cirkvi a disciplíny postupom času

Hovorca tohto jednodňového stretnutia Matthias Kopp potom, ako vzišla kritika, povedal 27. mája Catholic News Service: „Odmietam tvrdenie, že biskupi majú nejakú agendu na zmenu učenia Cirkvi.“ Napriek tejto negácii je veľa katolíkov, ktorí vedia o procese a tendencii tohto stretnutia rozhorčených a podozrievavých, keďže mnohí biskupi, ktorých reprezentujú prezidenti ich vlastných Konferencií biskupov, neboli o tomto stretnutí informovaní a ani naň pozvaní.

Manfred Spieker, nemecký laik a niekdajší profesor kresťanských sociálnych štúdií na Univerzite v Osnabrücku, písal 28. mája na nemeckej stránke kath.net o skutočnosti, že iní biskupi o tomto stretnutí neboli vôbec informovaní, hoci to bolo organizované troma biskupmi z ich biskupských konferencií: „Od zneužívania vlastného úradu v pozícii sprostredkovateľa Konferencie biskupov to nemá ďaleko, pretože ich charakteristická úloha – ako predsedov biskupských konferencií – nie je nič iné ako byť sprostredkovateľom.“ Trvá na tom, že ich spôsoby podkopávajú zreteľný zámer Synody, ktorá volá po otvorenosti a čestnosti a zároveň ich aj sľubuje:

Konferencia, ktorá viac pripomína tajnostkárske stretnutie ako akademické, otvorene vystupuje v opozícii tohto tvrdenia. Je rozkolná. Predsedovia troch Konferencií biskupov zároveň z radov žurnalistov nezavolali odborníkov na túto problematiku, ale takých, ktorí zdieľajú podobné názory a sú schopní zintenzívniť tlak na verejnosť – čo je cieľom stretnutia pred nadchádzajúcou Synodou v októbri.

Profesor Spieker prirovnáva toto správanie k niektorým metódam, ktoré boli použité aj na poslednej Synode o rodine, hovoriac: Konferenciou na Gregoriánskej univerzite teraz pokusy manipulovať dosiahli v Cirkvi – až doteraz neznámu – novú úroveň.“ Nemecký profesor sa tiež vyjadril k vyššie spomenutým témam a k vyjadreniam vysloveným na stretnutí, ktoré teraz vyšli najavo: „Predsedom troch biskupských konferencií určite neunikne, aký schizmatický potenciál sa dá v týchto vyslovených názoroch spozorovať.“

<< 14 | 15 | 16 | 17 | 18 >>