Prof. Schockenhoff o akceptovaní homosexuálnych zväzkov

29. mája 2015 poskytol rozhovor nemeckému rádiu kolínskej arcidiecézy domradio.de prof. Schockenhoff, jeden z účastníkov a rečníkov utajenej konferencie organizovanej členmi nemeckej, francúzskej a švajčiarskej konferencie biskupov, ktorá sa nie až tak dávno pred poskytnutím rozhovoru konala v Ríme. V ňom vyslovil profesor dve dôležité vyjadrenia. Po prvé, pokiaľ ide  o možné dosiahnutie liberálnej reformy na nasledujúcej Synode o rodine, je opatrný; po druhé, preformuloval svoje revolučné postavenie týkajúce sa akceptovania vzťahov osôb rovnakého pohlavia.

Keď sa ho opýtali, aké očakávania má od nadchádzajúcej Synody, Schockenhoff povedal:

Som teológ a neočakávam, že všetko bude vyslovené úplne iným a novým spôsobom. Pravdaže by som očakával pozitívny výsledok Synody, pretože by to ukázalo, že katolícka cirkev je schopná vlastnej reformy, a že tento ďalší princíp je pre ňu tiež dôležitý: konkrétne to, že hľadanie adekvátnejších spôsobov vyjadrovania jej viery bude pokračovať. Pre mňa ako teológa však v tom veľkú úlohu zohrávajú pozície, ktoré reprezentujem. Napríklad pokiaľ ide o problematiku zaobchádzania s rozvedenými osobami, ktoré druhýkrát vstúpili do manželstva; dôvod pre rešpektujúce a prijímajúce zaobchádzanie s ľuďmi, ktorí žijú vo vzťahu s osobou rovnakého pohlavia. Ak by sa tomu na Synode skutočne venoval čas, bolo by to dobré. Ale ak táto snaha zlyhá, dôvody potom nie sú pre túto príčinu devalvované. Pravdaže sú aj naďalej platné. To je teda dôvodom, prečo sa na Synodu teším, no s dávkou nestrannosti.

Keď sa ho pýtali na nedávne írske referendum, akceptovanie „manželstiev“ osôb rovnakého pohlavia a jeho kritizovanie niektorými prelátmi, ktorí hovorili o „zamietnutí ľudskosti,“ vyjadril sa takto:

Takto by som sa ja nevyjadril. O tejto záležitosti je potrebné uvažovať odlišným spôsobom. Po prvé treba poznamenať, že títo ľudia, cítiaci náklonnosť k rovnakému pohlaviu, majú právo byť vo svojich životoch rešpektovaní – čo zahŕňa skutočnosť, že ako všetci ľudia, aj v ich osobnostiach je prítomná sexualita. A to sa týka aj ich spôsobu života. Stanovisko Cirkvi – že človek ich ako osoby nediskriminuje a rešpektuje ich, no ich skutky považuje za skutočne zvrátené – vo svojej podstate nie je presvedčivé.

Z pohľadu Schockenhoffa zahŕňa vyhlásenie správania ako hriešneho a nemorálneho zároveň nespravodlivú diskrimináciu. Človek by sa tým pádom mohol čudovať, ako by sa potom mohlo ešte nejaké správanie označiť ako hriešne. Podľa tohto nemeckého teológa by mala Cirkev bezpodmienečne akceptovať homosexuálne páry a ich nemorálne chovanie. Hovorí:

Iba keď Cirkev dospeje k jasnému a bezpodmienečnému prijatiu týchto ľudí a ich spôsobu života – teda, ak si zakladajú na vernosti – je prítomný aplikovateľný princíp, ktorý formuluje morálna teológia nasledovne: všade, kde je ľuďmi žité: priateľstvo; starostlivosť jeden o druhého; vzájomná spoľahlivosť – je prítomné morálne rešpektovanie, a to nehľadiac na sexuálnu orientáciu osôb.

Bezprostredne po tomto rozhovore sa kardinál Reinhard Marx, jeden z organizátorov súkromného stretnutia 25. mája 2015 v Ríme, vyjadril 5. júna na kongrese nemeckej protestantskej cirkvi, že dosiahnutie všeobecnej zhody v rámci katolíckej cirkvi, týkajúcej sa otázky zaobchádzania s homosexuálnymi pármi, je „nesmierne náročné,“ pretože medzi európskymi, africkými a severoamerickými katolíkmi sú dosť veľké rozdiely. Rešpektujúc nadchádzajúcu Synodu o rodine prisľúbil liberálny prelát prítomným, hovoriac po anglicky: „Skutočne urobím, čo bude v mojich silách.“

Oproti týmto vyjadreniam liberálnej skupiny katolíckych lídrov Nemecka stojí rozhovor v katolíckych novinách Die Tagespot zo 6. júna s kardinálom Gerhardom Ludwig Muellerom, prefektom Kongregácie pre náuku viery. Kardinál Mueller napomenul nemeckú laickú organizáciu Central Committee of German Catholics (ZdK) kvôli ich nedávnym liberálnym požiadavkám týkajúcim sa manželstva a rodiny, konkrétne požehnania Cirkvi pre homosexuálne páry a akceptovanie druhého, civilného manželstva. „Človek tam [v ZdK] nemá kompetencie – okrem Magistéria – interpretovať základný obsah Zjavenia ani ho vyprázdňovať.“ Pokiaľ ide o misiu katolíckej cirkvi vo svete, ZdK sa podľa Muellera nemôže odvolávať na podporu demokratov. Požiadavka požehnať niečo, čo sám Boh nepovažuje za dobré a čo porušuje šieste prikázanie, je „v obrovskom rozpore s Božím slovom.“

V tom istom rozhovore kardinál Mueller zároveň podporil kardinála štátneho sekretára Pietra Parolina a jeho už známy výrok, že írske referendum je „zamietnutie ľudskosti.“ Mueller zablahoželal každému, „kto nepokľakol pred seba-stvoriteľskými a seba-vykupiteľskými idolmi, ktoré s určitosťou vedú k sebazničeniu – tak, ako to už urobili mnohé iné politické ideológie.“ Mueller zároveň uistil čitateľov, že väčšina (hlasov) nemala sama v sebe čo povedať o svojej pravdivosti. „Pravda nakoniec zvíťazí, aj za cenu veľkých obetí!“