14.01.2016 19:20
Pred pár hodinami sa na internete objavil komentár Karola Lovaša ostro kritizujúci Jána Dudu za jeho vyjadrenia o prijatí Eucharistie Danielom Pastirčákom. Mýli sa.
Na jednej strane v prvej časti svojho článku výborne zhrnul pravidlá toho, kedy môže nekatolík pristúpiť k Eucharistii.
Na strane druhej ich potom úplne dezinterpretuje.
Je pravda, že "zvláštnu výnimku udeľuje diecézny biskup." No jeho dodatok, že "konečnou inštanciou zostáva svedomie jednotlivca", je pravdivý len v určitom zmysle: ak to chápeme tak, že v konečnom dôsledku sa o tom rozhoduje vo svedomí človeka (pretože aj keď prijímanie bude mať niekto odobrené biskupom, nezaručuje mu to, že nebude svätokrádežné). Neznamená to už ale, že svedomie môže obísť biskupa, ktorý zvláštnu výnimku udeľuje. Svedomie je konečnou inštanciou, no nie je jedinou nutnou.
Rovnako je pravda, že "sviatosti môžu pomôcť, ale nikdy, nikdy, nikdy nemôžu nikomu ublížiť", lenže Karol Lovaš zabudol spomenúť druhú stranu mince: sviatosti síce nikomu ublížiť nemôžu, no človek si v určitých prípadoch ich prijatím môže veľmi ublížiť sám. To je princíp svätokrádežného prijímania Eucharistie. Neškodí samotná Eucharistia; škodí si človek, ktorý ju takto prijíma.
To, že Katolícka Cirkev "pozná mnoho prípadov, kedy nekatolícki kresťania prijímajú eucharistiu" len svedčí o tom, že výnimky sa naozaj udeľujú. Nič to ale nevraví o konkrétnom prípade Daniela Pastirčáka a argumentovať tým, že je uznávaný protestantský teológ, mi príde mimo misu. To je teraz hádam nejaké nové kritérium pre zvláštnu výnimku, byť "uznávaný". Alebo niekedy aj pre pravdu. A nielen v interpretácii pravidiel RKC, očividne. A o tom žiadna diskusia, pretože kto by s tým nesúhlasil, sa podľa autora článku automaticky prejavuje ako slaboduchý hlupák.
Neviem, ako presne by ma mal presvedčiť autorov názor, že Daniel pojmu "katolícky" rozumie lepšie, ako desať teológov z Ružomberku. Urážať teológov len preto, že sa tu niečo porušilo a jeden z nich na to poukázal, je trošku pritiahnuté za vlasy. V Nemecku sa mlčalo a dnes sa tam "katolíckosti" v rámci pravej doktríny takmer nedopátrate. Úloha teológov je predsa snažiť sa odhaľovať vieru do hĺbky, lepšie ju pochopiť a strážiť jej čistotu. A koho to slovo pohoršuje, nech si uvedomí, že vo Vatikáne máme na to celý úrad: Kongregácia pre náuku viery sa stará presne o to.
Už vôbec nechápem, ako si dovolí nazvať týchto ľudí "ambiciózni katolícki právnici, ktorých už dlho drží mitróza". Na jednej strane sa tu veľmi pohoršujeme nad tým, že si študovaný človek dovolí napomenúť obľúbeného človeka, na strane druhej si vôbec nevšímame neopodstatnené urážky a ohováranie a ešte im tlieskame.
Nepáči sa mi, ako bol celý "proces" komunikovaný na oboch stranách. Samozrejme z toho okamžite vznikla kauza a všetci sa bijú za to svoje. Je mi jasné, že to celé zvádza vidieť za tým len formalizmus a vytváranie "pseudoproblémov". Tiež chápem, že sú ľudia na Cirkev nahnevaní; naozaj sa tu veľa vecí nerieši a tá komunikácia je často všelijaká, len nie dobrá. Je zrejmé, že Karol Lovaš chcel svojim komentárom podporiť rozhodnutie Daniela Pastirčáka, jeho obhajoba však vyznieva viac ako obžaloba.
Mám dojem, akoby sa autor v tomto prípade len zviezol na populárnej téme a „kopol” si do tých, ktorí sú v dnešnej situácii v už dostatočnej defenzíve. Svedčí o tom aj fakt, že namiesto toho, aby svoju kritiku mieril na Dudu osobne, útočí na ružomberských teológov všeobecne, ktorí s kauzou konieckoncov nič nemajú. Prehnané paralely, silné slová a lacno vyhratý hlas verejnej mienky.
Autor: Robert Toth
