04.06.2015 12:05
Sviatok, ktorý je ľudovo nazývaný Božie Telo, sprevádzajú v mestách a obciach procesie s oltárikmi.
Sviatkom Najsvätejšieho Tela a Krvi katolíci prejavujú úctu Spasiteľovi prítomnému pod spôsobom chleba a vína vo Sviatosti Oltárnej.
Viera v skutočnú prítomnosť Krista vo Sviatosti Oltárnej bola v 11. a 12. storočí napádaná rozličnými heretickými výhradami. Na ich vyvrátenie bol zvolaný Štvrtý lateránsky koncil, ktorý v roku 1215 opätovne potvrdil a slávnostne vyhlásil, že Kristus je skutočne prítomný v chlebe a víne, ktoré sa premieňa na jeho Telo a Krv, keď kňaz nad nimi vysloví slová premenenia. V tejto dobe sa v niektorých kláštoroch ujal obrad pozdvihovania, ktorý sa neskôr rozšíril v celej Európe.
Pápež Urban IV. v roku 1264 rozšíril slávenie tohto sviatku na celú cirkev. Omšové texty a hymnické piesne pre liturgiu hodín zložil svätý Tomáš Akvinský. Spočiatku sa slávnosť konala len v chrámoch. Pápež Ján XXII. upravil slávenie sviatku tak, aby sa slávnosť konala so slávnostným sprievodom, pri ktorom sa má niesť ulicami Sviatosť Oltárna.
Popri sviatku Božieho Tela sa od 17. storočia slávil aj sviatok Predrahej krvi. Posledná reforma liturgického kalendára spojila oba sviatky a zaviedla spoločné slávenie Božieho Tela a Krvi na štvrtok po sviatku Najsvätejšej Trojice, alebo v nasledujúcu nedeľu.
Tradícia procesií sprevádza tento sviatok odpradávna. „Oltáriky“ vytvoria rodiny zo zelene, kvetov a domácich devocionálií (predmety, ktoré sa používajú na prehĺbenie nábožnosti) pred svojimi domami. Na týchto miestach sa koná bohoslužba, verejná poklona a udelenie požehnania Eucharistiou. Deti na znak svojej úcty a lásky k Bohu rozsypávajú na cestu lupene kvetov a veriaci zhromaždení v procesii spievajú náboženské piesne.
TK KBS
Ilustračné foto: TK KBS/Michal Martinka
