V USA sa očakáva výrok Najvyššieho súdu v spore rehoľníčok z kongregácie Malých sestier chudobných so štátom.

16.03.2016 18:19

Verdikt má dôležitý význam nielen pre rehoľu, ale aj pre celkový stav náboženskej slobody v krajine.

Najvyšší súd Spojených štátov amerických má 23. marca vyniesť rozhodnutie v prípade, ktorý sa dotýka niekoľko rokov trvajúceho sporu medzi prezidentom Barackom Obamom a predstaviteľmi Katolíckej cirkvi a iných náboženských inštitúcií.

Predmetom sporu je tzv. antikoncepčný mandát (contraception mandate), ktorý je súčasťou Obamovej kontroverznej reformy zdravotného poistenia (ľudovo označovanej Obamacare). Antikoncepčný mandát ukladá poskytovateľom zdravotného poistenia povinnosť preplácať služby a prostriedky, ktorých užívanie je v protiklade so svedomím kresťanov i členov iných vierovyznaní.

Ide o služby a prostriedky ako sterilizácia a antikoncepcia vrátane niektorých prostriedkov vyvolávajúcich potrat.

Na Najvyšší súd prišlo podanie viacerých navrhovateľov, ktoré súd združil do jedného prípadu. Ten má názov Zubik vs. Burwell, v ktorom odporca nesie meno ministerky zdravotníctva Sylvie Burwellovej.

Jedným z navrhovateľov je ženská rehoľa Malých sestier chudobných (Little Sisters of the Poor). Podporu v zápase s antikoncepčným mandátom vládneho programu zdravotného poistenia vyjadril rehoľným sestrám aj pápež František, keď neplánovane návštívil ich komunitu vo Washingtone D. C. počas svojej apoštolskej cesty v USA v septembri minulého roku.

Ako sa zrodil spor o zdravotnom poistení

Prezident Obama pri stretnutí s katolíckymi biskupmi v novembri 2011 reagoval na ich výhrady k prípadnému zavedeniu antikoncepčného mandátu v zdravotnom poistení uistením, že ochranu svedomia považuje za svoju „svätú povinnosť“.

Prípravu legislatívy však nekonzultoval s biskupmi; prednosť pri rokovaniach dal organizácii, ktorá zastrešuje sieť katolíckych nemocníc a zdravotníckych zariadení s názvom Catholic Health Association na čele s Carol Keehanovou. Tá je rehoľnou sestrou Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul.

Katolícka cirkev prevádzkuje v Spojených štátoch najväčší počet súkromných zdravotníckych zariadení, preto Keehanová zastáva vplyvné postavenie. Je známa ústretovosťou demokratickému prezidentovi, ktorá podľa viacerých kritikov z prostredia Cirkvi prevyšuje jej rešpekt voči katolíckej hierarchii.

V januári 2012 ministerstvo zdravotníctva vydalo súbor čiastkových ustanovení zdravotného poistenia, v ktorom bol zakomponovaný antikoncepčný mandát. Ten sa podľa ustanovení nevzťahoval iba na úzko vymedzené náboženské a neziskové organizácie.

Kardinál Timothy Dolan, newyorský arcibiskup a v tom čase predseda americkej konferencie biskupov, to označil za nedodržanie slova, ktorým sa prezident biskupom zaviazal. Nesúhlasné stanovisko voči antikoncepčnému mandátu zaujala aj Keehanová.

V priebehu niekoľkých týždňov sa Obamova administratíva pokúsila o nápravu zavedením zvláštneho privilégia (accomodation), na základe ktorého vybraný druh zamestnávateľov smie z dôvodu výhrady svedomia preniesť zodpovednosť za preplácanie sporných prostriedkov a služieb na iných poskytovateľov poistenia.

Prezident sa pri tvorbe navrhovaného kompromisu znovu neradil so žiadnym z biskupov. Keehanová navrhovaný kompromis prijala, konferencia biskupov ho však po preštudovaní zamietla.

Kardinál Dolan privilégium nazval „účtovníckym trikom“, ktorý nič nerieši na principiálnom probléme a tým je spoluúčasť zamestnávateľov na zle. Navyše úzka definícia „náboženských zamestnávateľov“, ktorí smú požiadať o privilégium, je podľa kardinála prejavom arogancie moci, ktorá oddeľuje náboženskú službu od zdravotníckej a charitatívnej na základe vlastných pravidiel, a tým obmedzuje slobodu náboženských inštitúcií.

Kardinál Dolan zdôraznil, že predstavitelia Katolíckej cirkvi sa dostali do neželaného politického sporu s vládou. Biskupská konferencia vo všeobecnosti podporuje Obamovu reformu, ktorá sprístupnila zdravotné poistenie širokým vrstvám obyvateľstva.

Antikoncepčným mandátom však vláda narušila sféru slobodného vykonávania činnosti početných náboženských inštitúcií. Korpulentný kardinál známy svojím dobráckym úsmevom a otvoreným prístupom k ľuďom sa nekompromisne postavil na obranu slobody Cirkvi a jej morálneho učenia.

Vo verejných vyhláseniach upozornil na očakávanú sériu súdnych podaní a dokonca pripustil možnosť nabádania na občiansku neposlušnosť, ak vláda nepoľaví tlak antikoncepčného mandátu na zamestnávateľov.

Pápež František nečakane navštívil vlani komunitu Malých sestier chudobných vo Washingtone, D. C.

 

Malé odvážne sestry

Kongregácia Malých sestier chudobných je jednou z desiatok inštitúcií, ktoré sa odmietli podriadiť požiadavkám zákona o zdravotnom poistení a bránia sa súdnou cestou.

Pre kongregáciu s hlavným sídlom v coloradskom Denveri a tridsiatimi zariadeniami naprieč USA z toho vyplýva hrozba pokuty až do výšky 70 miliónov amerických dolárov ročne.

V januári 2014 Najvyšší súd vyhovel žiadosti kongregácie a vydal súdny príkaz na jej dočasnú ochranu pred vymáhaním sankcií. V júli toho istého roka sa rehoľné sestry odvolali vo svojom prípade na Najvyšší súd po tom, čo odvolací súd rozhodol proti nim s odôvodnením, voči ktorému vyslovila verejný nesúhlas časť sudcov. „Úlohou súdnictva nie je kázať ľuďom, čo má byť obsahom ich náboženského presvedčenia,“ píše sa vo vyhlásení.

Americká konferencia biskupov ocenila kongregáciu cenou roka 2014 za presadzovanie hodnôt života. Podporu Malým sestrám chudobných vyjadrili prípismi na Najvyšší súd aj predstavitelia nekatolíckych denominácií, židovskej komunity a iných náboženstiev, elitní profesori teológie i práva, ba aj vyše dvesto členov amerického kongresu. Zastupovanie sestier prevzala povestná právnická inštitúcia na ochranu náboženských práv The Becket Fund for Religious Liberty.

Najvyšší súd v roku 2014 rozhodol v prospech oklahomskej hračkárskej firmy Hobby Lobby, ktorej konzervatívne založení protestantskí vlastníci odmietali antikoncepčný mandát v programe zdravotného poistenia pre zamestnancov na základe náboženského presvedčenia.

Išlo o ziskovú, nenáboženskú organizáciu, na ktorú sa nevzťahovalo privilégium o možnosti prepísania zdravotného poistenia na iný subjekt.

Na základe tohto rozhodnutia sa 23. marca verí vo víťazstvo Malých sestier chudobných. Sestry majú na svojej strane podporu verejnej mienky, ktorá ich spor so štátom vníma ako zápas Dávida s Goliášom.

Niektorí komentátori však vyslovujú obavy, že zmena situácie na Najvyššom súde po smrti sudcu Antonina Scaliu by mohla mať negatívny vplyv na výsledok pojednávania. Viacerí kresťania sa aj preto v deň pojednávania chcú spojiť v modlitbe a pôste za rozhodnutie v prospech zachovávania náboženskej slobody v krajine.