Utajené stretnutie biskupov na Gregoriánskej univerzite v Ríme

13.06.2015 17:14
DÁTUM ZDROJA: 
29. May 2015

29. máj 2015 – Hrozivé dôsledky májového referenda v Írsku, ktoré sa konalo v prospech „manželstiev“ osôb rovnakého pohlavia, sa už začínajú ukazovať – a to nielen pre sekulárny svet, ale najmä pre katolícku cirkev.

Verejne o tom pre talianske noviny Corriere della Sera nehovoril nik iný, ako významný kardinál Walter Kasper, ktorý na Synode o rodine propagoval liberálnu agendu. Vyjadril sa, že Cirkev potrebuje o otázke týkajúcej sa takýchto „manželstiev“ hovoriť podrobnejšie. Podľa neho bola táto problematika na poslednej Synode „len okrajovou záležitosťou, no teraz sa jej dostáva viac pozornosti.“

Kasper tiež bránil hlasovanie Írov v prospech homosexuálnych „manželstiev“, hovoriac: „Je povinnosťou demokratického štátu rešpektovať vôľu svojich občanov; je jasné, že ak je väčšina ľudí za takéto homosexuálne zväzky, štát tieto práva musí priznať.“ Zároveň povedal, že írske referendum „symbolizuje situáciu, v ktorej sa nachádzame, a to nielen v Európe, ale na celom západe...postmoderný koncept – podľa ktorého je všetko rovnocenné – kontrastuje s učením Cirkvi.“

Kardinál Kasper navzájom spojil dianie v Írsku a učenie katolíckej cirkvi, keď povedal, že pre Cirkev je dnes ťažšie vysvetliť svoju vlastnú morálnu pozíciu voči iným pokiaľ ide o záležitosti homosexuality. „Musíme nájsť novú reč,“ uviedol. „Musíme prekonať nespravodlivú diskrimináciu, ktorá má v našej kultúre dlhoročnú tradíciu.“ Podľa neho je dôležité vážiť si vzťahy osôb rovnakého pohlavia, ktoré pretrvali, a ktoré v sebe nesú „kúsky dobra,“ aj keď Cirkev nemôže zmeniť svoj fundamentálny postoj voči nim, keďže oni sami sú proti učeniu Evanjelií.

Mnohí pozorovatelia od kardinála Kaspera už dlhšie očakávali zreteľnejšiu verejnú podporu homosexuálnej agendy tvrdiac, že „otvorenosť“ voči „znovu zosobášeniu“ párov bola len prvým krokom k rozšíreniu revolucionárskej agendy, kam patrí aj odsúhlasenie zväzkov osôb rovnakého pohlavia.

Ďalším dôvodom pre túto ich domnienku je, že kardinál Walter Kasper nedávno publikoval vlastnú knihu o pápežovi Františkovi – Pope Francis' Revolution of Tenderness and Love (Pápež František: Revolúcia nežnosti a lásky), publikovanú vydavateľstvom Paulist Press. Otec Mark-David Janus, prezident a vydavateľ, bol pri tom, keď kardinál Kasper 17. marca osobne daroval jeden výtlačok pápežovi Františkovi. V ten istý deň na súkromnej audiencii prezentoval pápežovi otec Janus propagačný film o „LGBT katolíkoch“ s názvom „Owning Our Faith,“ na ktorého vzniku sa Janus sám podieľal. Tieto skutočnosti – o ktorých sa píše aj na stránke St. Philip Neri Catholic Church spravovanej Paulistami – hovoria samy za seba.

Táto iniciatíva kardinála Kaspera však prichádza hneď po akosi utajenej udalosti „Deň štúdia“ na Gregoriánskej univerzite v Ríme organizovanej 25. mája prezidentmi Konferencie biskupov Švajčiarska, Francúzska a Nemecka – biskupom Markusom Büchel, arcibiskupom Georgesom Pontier a kardinálom Reinhardom Marx. Podľa tlačovej správy Konferencie biskupov Nemecka z 26. mája, sa biskupi stretli s 50-timi účastníkmi: „účastníci Synody, profesori teológie, členovia Rímskej kúrie, ako aj žurnalisti.“ Hlavnou témou tajnostkárskeho stretnutia bola nadchádzajúca Synoda o rodine, pričom bolo podstatné, aby v utajení ostali aj prezentácie. Účastníci boli tiež požiadaní, aby po skončení udalosti mlčali o jej dianí. Catholic News Agency uvádza:

Jeden z rečníkov, ktorý chcel zostať v anonymite, odmietol hovoriť o zmysle a ráze konferencie a diskusií: „o včerajšej konferencii bohužiaľ podľa pokynov organizátorov nemôžeme poskytovať žiadne rozhovory alebo vysvetlenia.“

Uznávaný a rešpektovaný reportér Vatikánu Edward Pentin hovoril s kardinálom Marxom po tom, ako vyšiel z konferenčnej miestnosti. Pentin uvádza:

Kardinál Marx trval na tom, že stretnutie nebolo tajné. Podráždila ho však otázka o tom, prečo nebolo propagované. Vyjadril sa, že jednoducho prišiel do Ríma „súkromne,“ na čo má plné právo. V blízkosti pápeža Františka a ako člen jeho 9-členného zboru kardinálov, je kardinál Marx známy ako najväčšmi chtivý reformy prístupu Cirkvi k homosexuálom. V nedeľu počas svojej turíčnej homílie vyjadril potrebu „kultúry vítania“ homosexuálov v Cirkvi, tvrdiac, že „nejde o to, čo nás rozdeľuje, ale čo nás spája.“

Podľa správ niekoľkých médií sa na stretnutí v Ríme hovorilo o nasledujúcich témach, pričom všetky indikujú tendenciu liberalizácie:

nová „teológia lásky“: sexualita ako vzácny dar od Boha a ako taká je vyjadrením lásky

prijatie homosexuálnych zväzkov v Cirkvi

Cirkev má počúvať pokrstených v záležitostiach morálky

katolícka hermeneutika Biblie na základe Ježišových slov o rozvode

zmena morálnych vzorcov v pluralistickej spoločnosti

povolenie „znovu zosobášeným“ párom pristupovať k sviatostiam

druhé manželstvo ako „autentický zväzok“

nerozlučnosť manželov v manželskom zväzku ako „ideál alebo ,utópia‘“

dôležitosť sexuálneho pudu človeka

sexualita ako základ dlhotrvajúceho zväzku

s narastaním strednej dĺžky života sa menia aj hranice reprodukčnosti

vývoj učenia Cirkvi a disciplíny postupom času

Hovorca tohto jednodňového stretnutia Matthias Kopp potom, ako vzišla kritika, povedal 27. mája Catholic News Service: „Odmietam tvrdenie, že biskupi majú nejakú agendu na zmenu učenia Cirkvi.“ Napriek tejto negácii je veľa katolíkov, ktorí vedia o procese a tendencii tohto stretnutia rozhorčených a podozrievavých, keďže mnohí biskupi, ktorých reprezentujú prezidenti ich vlastných Konferencií biskupov, neboli o tomto stretnutí informovaní a ani naň pozvaní.

Manfred Spieker, nemecký laik a niekdajší profesor kresťanských sociálnych štúdií na Univerzite v Osnabrücku, písal 28. mája na nemeckej stránke kath.net o skutočnosti, že iní biskupi o tomto stretnutí neboli vôbec informovaní, hoci to bolo organizované troma biskupmi z ich biskupských konferencií: „Od zneužívania vlastného úradu v pozícii sprostredkovateľa Konferencie biskupov to nemá ďaleko, pretože ich charakteristická úloha – ako predsedov biskupských konferencií – nie je nič iné ako byť sprostredkovateľom.“ Trvá na tom, že ich spôsoby podkopávajú zreteľný zámer Synody, ktorá volá po otvorenosti a čestnosti a zároveň ich aj sľubuje:

Konferencia, ktorá viac pripomína tajnostkárske stretnutie ako akademické, otvorene vystupuje v opozícii tohto tvrdenia. Je rozkolná. Predsedovia troch Konferencií biskupov zároveň z radov žurnalistov nezavolali odborníkov na túto problematiku, ale takých, ktorí zdieľajú podobné názory a sú schopní zintenzívniť tlak na verejnosť – čo je cieľom stretnutia pred nadchádzajúcou Synodou v októbri.

Profesor Spieker prirovnáva toto správanie k niektorým metódam, ktoré boli použité aj na poslednej Synode o rodine, hovoriac: Konferenciou na Gregoriánskej univerzite teraz pokusy manipulovať dosiahli v Cirkvi – až doteraz neznámu – novú úroveň.“ Nemecký profesor sa tiež vyjadril k vyššie spomenutým témam a k vyjadreniam vysloveným na stretnutí, ktoré teraz vyšli najavo: „Predsedom troch biskupských konferencií určite neunikne, aký schizmatický potenciál sa dá v týchto vyslovených názoroch spozorovať.“