Ústavný súd rozhodol o referende za rodinu

28.10.2014 23:48

KOŠICE – Tri referendové otázky sú v súlade s ústavou, jedna nie. Dnes o tom rozhodol Ústavný súd SR na neverejnom zasadaní pléna. Referendum so štyrmi otázkami žiada vypísať Aliancia za rodinu, petíciu podpísalo okolo 400 000 ľudí. Ústavnosť referendových otázok posudzoval ústavný súd na základe podania prezidenta Andreja Kisku.


V súlade s ústavou sú referendové otázky: "Súhlasíte s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou?", "Súhlasíte s tým, aby párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie (adopcia) detí a ich následná výchova?" a "Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samy nesúhlasia s obsahom vyučovania?“ 

V súlade s ústavou nie je tretia referendová otázka "Súhlasíte s tým, aby žiadnemu inému spolužitiu osôb okrem manželstva nebola priznaná osobitná ochrana, práva a povinnosti, ktoré sú právnymi normami k 1. marcu 2014 priznané iba manželstvu a manželom - najmä uznanie, registrácia či evidovanie ako životného spoločenstva pred verejnou autoritou, možnosť osvojenia dieťaťa druhým manželom rodiča?" 

 

Ústavný súd rozhodol o

K tomuto rozhodnutiu sa podľa § 32 ods. 1 zákona o ústavnom súde pripája odlišné stanovisko sudcov Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza. 

 

Reakcie na rozhodnutie ÚS:

Zareagoval aj Inštitút ľudských práv 

 
Martin Chren

S rozhodnutím Ústavného súdu som spokojný na 25 %. Neprináleží mi však hodnotiť jeho rozhodovanie - zdá sa ale, že v období po Vianociach, ktoré sú normálne sviatkami pokoja, mieru a rodiny, bude Slovensko tento rok zažívať neúspešný a veľmi drahý sviatok nenávisti, zaslepenosti a bigotnosti. Uznávam prínosy priamej demokracie, ale v prípade tohto referenda aj neísť hlasovať je vyjadrením postoja, v tomto prípade dúfam mlčiacej, no neextrémistickej väčšiny.

Aktivistka za práva LGBTI

 

Ústavný súd rozhodol o

Norimberské zákony sa stali základom pre vylúčenie Židov z nemeckej spoločnosti, na ich základe sa konalo prenasledovanie, nacistická rasová diskriminácia a genocída v koncentračných táboroch.

Prezident Kiska si rozhodnutie ÚS SR si preštuduje a v krátkom čase rozhodne

Prezident Andrej Kiska si najskôr preštuduje dnešné rozhodnutie Ústavného súdu SR o referendových otázkach a potom v krátkom čase oznámi svoje rozhodnutie. Ako povedal hovorca hlavy štátu Roman Krpelan, rozhodnutie ústavného súdu mu však ešte nedoručili.

Podľa ústavy referendum vyhlasuje prezident, ak o to petíciou požiada aspoň 350 000 občanov, a to do 30 dní od prijatia petície občanov. Prezident môže pred vyhlásením referenda podať na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na rozhodnutie, či je predmet referenda v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom. Ak prezident podá na ústavný súd návrh na rozhodnutie, od podania návrhu až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky spomínaná lehota neplynie. 

Kiska by podľa Laššákovej mal vyhlásiť termín referenda

Prezident Andrej Kiska by po rozhodnutí Ústavného súdu SR k referendovým otázkam Aliancie za rodinu mal vyhlásiť termín plebiscitu. Myslí si to predsedníčka poslaneckého klubu strany Smer-SD Jana Laššáková. "Rozhodnutie ústavného súdu rešpektujem, neprislúcha mi ho komentovať. Ústavný súd posúdil všetky štyri otázky, teraz by mal pán prezident vyhlásiť referendum," povedala Laššáková.

Podpredseda KDH Pavol Zajac vyjadril ľútosť nad tým, že ústavný súd referendové otázky neposúdil skôr. Referendum by sa tak mohlo konať spolu s komunálnymi voľbami, čím by sa zvýšila šanca na vyššiu účasť voličov v plebiscite. Rozhodnutie ústavného súdu, ktorý zo štyroch otázok označil za neústavnú jednu z nich, Zajac rešpektuje a nerád by ho komentoval. "Osobne som bol presvedčený, že všetky štyri otázky sú v súlade s ústavou," konštatoval Zajac. 

Rozhodnutie ústavného súdu rešpektuje aj poslanec Mosta-Híd Gábor Gál. Otázku, ktorú ústavný súd označil za neústavnú, považuje Gál za ústrednú otázku plánovaného plebiscitu, ktorá bola meritom veci Aliancie za rodinu. Gál sa podobne ako ústavný súd domnieva, že išlo o otázku, ktorá sa týkala ľudských práv a nemôže byť položená v referende. Ďalšie tri otázky, s ktorými ústavný súd súhlasil, považuje skôr za vykonávacie. Ústava podľa poslanca Mosta-Híd registrované partnerstvá nezakazuje, parlament takýto zákon môže schváliť.

KBS bude apelovať na občanov, aby sa na referende zúčastnili

Konferencia biskupov Slovenska (KBS) je sklamaná, že občania sa nebudú môcť v referende vyjadriť ku všetkým štyrom navrhovaným otázkam. Ako povedal dnes hovorca KBS Jozef Kováčik, KBS berie na vedomie rozhodnutie ústavného súdu. „Budeme apelovať na občanov, aby sa na referende zúčastnili,“ dodal. 

Prezident Kiska by mal o troch otázkach vyhlásiť referendum

Prezident republiky Andrej Kiska by mal vyhlásiť referendum o troch otázkach, ktoré prešli na ústavnom súde, myslí si ústavný právnik a bývalý podpredseda ústavného súdu Eduard Bárány. "Pokiaľ sa podľa názoru ústavného súdu tri otázky netýkajú ľudských práv, tak by o týchto troch mal pán prezident vyhlásiť referendum, o štvrtej nemôže," povedal Bárány.

Podľa názoru Bárányho je teraz prezident Kiska viazaný verdiktom ústavného súdu. "Môj názor bol, že pán prezident mohol sám rozhodnúť o tom, či vyhlási alebo nevyhlási referendum, ale keď sa už obrátil na ústavný súd, tak toto stanovisko je pre neho záväzné," uviedol Bárány.  

SaS: Referendum namierené voči konkrétnej menšine by sa konať nemalo 

Referendum za rodinu je nezmyselné, namierené voči konkrétnej menšine, a preto by sa konať nemalo. Tvrdí to strana SaS. "Je rovnako zbytočné a nič neriešiace ako ústavná ochrana manželstva, ktorú nedávno spoločne schválili Smer a KDH. Ide len a len o snahu niektorých aktivistov obmedziť život párom, ktoré nežijú podľa predstáv cirkvi," povedal o referende predseda SaS Richard Sulík.

Dnešný výrok Ústavného súdu (ÚS) SR podľa liberálov potvrdil podozrenie SaS, že táto oblasť zasahuje do základných ľudských práv a slobôd. "Žiadne referendum nesmie byť nástrojom na potláčanie práv menšín," zdôraznil Sulík.

Ľudskoprávna aktivistka Romana Schlesinger privítala časť rozhodnutia Ústavného súdu SR o nesúlade tretej otázky referenda s ústavou. "Ústavný súd podľa môjho názoru povedal, že právo na iné ako manželské zväzky je základným právom. Od dnes teda vieme, že na registrované partnerstvá máme právo i podľa Ústavného súdu," dodala Schlesinger.

Anton Martvoň zo Smeru-SD rešpektuje dnešný nález Ústavného súdu SR. "Myslím, že vychádza z európskej úpravy vo vzťahu k ochrane partnerstiev ako takých. Úplne súhlasím s tým, ako sa vyslovil ústavný súd, že aj iné formy partnerstva majú požívať rovnakú právnu ochranu ako manželstvo," povedal Martvoň.

Na otázku, či má toto referendum zmysel, povedal, že pre jeho iniciátorov áno. Pre krajinu môže mať podľa neho význam v tom, že by sa mohli ukázať nálady občanov v daných témach.

Referendum o otázkach súladných s ústavou podľa Drgonca musí byť 

Prezident Andrej Kiska musí vyhlásiť referendum o ochrane rodiny s tromi zo štyroch otázok, ktoré Ústavný súd SR neoznačil za protiústavné. Myslí si to ústavný právnik Ján Drgonec. Podľa súdu nie je takto znejúca otázka v referende v súlade s článkom 93 odsek 3 ústavy, ktorý hovorí, že predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody, v spojení s článkom 19 odsek 2 ústavy, podľa ktorého má každý právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. Ďalšie tri otázky sú ako predmet referenda v súlade s ústavou, rozhodol súd.

Iniciatíva Inakosť protestuje

Iniciatíva Inakosť je znepokojená rozhodnutím Ústavného súdu, ktorým potvrdil, že v našej krajine môže väčšina rozhodovať o právach menšiny. Iniciatíva Inakosť je znepokojená rozhodnutím Ústavného súdu SR o súlade otázok tzv. referenda na ochranu rodiny s Ústavou SR. „Od začiatku iniciatívy za vypísanie referenda sme boli presvedčení o jeho protiústavnosti. Neskrývaným úmyslom organizátorov je okrem iného zamedziť prístup časti obyvateľstva k právnym inštitútom manželstva, adopcií a registrovaných partnerstiev, ktoré spadajú pod právo na súkromie a rodinný život a do budúcna tento stav zabetónovať,“ povedal výkonný riaditeľ Iniciatívy Inakosť Martin Macko.

„Organizátori referenda upierajú rodinám založeným  na oddaných a milujúcich vzťahoch párov rovnakého pohlavia právo na existenciu a navyše ich označujú za príčinu krízy rodiny a manželstva na Slovensku. Rovnako nesledujú najlepší záujem dieťaťa, ktoré by malo mať právo na výchovu v kvalitnom rodinnom prostredí, ktoré dokážu plne zabezpečiť aj rovnakopohlavné páry, než v odcudzenom prostredí detských domovov, dodáva zástupkyňa riaditeľa Iniciatívy Inakosť Jana Jablonická Zezulová. Rozhodnutím o neústavnosti tretej otázky dokázal ústavný súd aspoň zamedziť úplnému vylúčeniu párov rovnakého pohlavia z ochrany ich rodinného života v budúcnosti.

Počas svojho pôsobenia na Ministerstve spravodlivosti SR Anton Chromík presadzoval v záujme Katolíckej cirkvi Zmluvu medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o práve uplatňovať výhradu vo svedomí. Podľa expertov Európskej komisie by jej prijatím došlo k viacerým porušeniam medzinárodných záväzkov Slovenska a práva EÚ. Táto otázka potom spôsobila pád druhej Dzurindovej vlády. 

Dnes Anton Chromík so svojou Alianciou za rodinu snaží rozdeliť celú slovenskú spoločnosť a presadzuje s masívnou podporou Katolíckej cirkvi jej chápanie rodinného života na úkor nepopulárnej menšiny a to referendom a reklamou porušujúcou základné etické princípy. Ukazuje sa, keďže dlhodobo nie je schopný stotožniť sa a konať v súlade s ľudskoprávnymi záväzkami SR, jej ústavou a základnými princípmi etického správania, útočí na všetkých ľudí a inštitúcie, ktoré ich obhajujú.

Vzhľadom na pretrvávajúci sociálny dištanc nemajú LGBT ľudia v podmienkach SR žiadne zastúpenie v politickej reprezentácii, a to na všetkých jej úrovniach. Komunita je stále v procese svojho budovania a má svoje záujmové, kultúrne a advokačné organizácie prakticky len v hlavnom meste Bratislava. Neexistuje politická strana, ktorá by presadzovala alebo podporovala práva LGBT ľudí vo všetkých navrhovaných oblastiach. Naproti tomu navrhovatelia referenda patria jednoznačne k mocenskej väčšine, čoho najjasnejším dôkazom je fakt, že v priebehu polroka dokázali presadiť zmenu Ústavy SR zakazujúcu manželstvá párov rovnakého pohlavia. Vzhľadom na ich podporu zo strany politických strán, ale aj najväčších cirkví, bude tak verejná diskusia a kampaň predchádzajúca referendu mimoriadne nevyvážená.

Ústavný súd zatvoril ľuďom ústa, tvrdí Aliancia za rodinu

Ústavný súd dnes zakázal povedať ľuďom svoj názor na rodinu, takto komentujú predstavitelia Aliancie za rodinu dnešné rozhodnutie ústavného súdu. Ten v pléne rozhodol, že tri otázky referenda o rodine sú v súlade s ústavou, jedna nie. „Slušní ľudia sa dnes stali obeťou systému, dnes im ústavný súd zakázal povedať svoj názor na rodinu, na to, čo je rodina a my to považujeme za niečo skutočne škandalózne,“ vyjadril sa pred novinármi hovorca Aliancie za rodinu Anton Chromík. „Toto nie je demokracia, toto je sudcovská tyrania,“ dodal. Podľa Tomáša Kováčika z Aliancie nastáva „sudcovský aktivizmus tak, ako ho vidíme aj v iných krajinách vo svete, a preto symbolicky hovoríme, že nám zatvorili ústa“.

Zástupcovia Aliancie za rodinu sa bližšie k verdiktu ústavného súdu nevyjadrili s tým, že tak urobia až na tlačovej konferencii, keď im doručia nález ústavného súdu. Na ďalšie otázky novinárov už neodpovedali a symbolicky si dali pred ústa červené krížiky. 

Prezident Andrej Kiska v krátkom čase oznámi svoje rozhodnutie, najskôr si preštuduje dnešné rozhodnutie ústavného súdu, ktoré mu ešte nedoručili, povedal jeho hovorca Roman Krpelan. Konferencia biskupov Slovenska je sklamaná, že občania sa nebudú môcť v referende vyjadriť ku všetkým štyrom navrhovaným otázkam. Rozhodnutie ústavného súdu berie na vedomie. 

Podľa ústavy referendum vyhlasuje prezident, ak o to petíciou požiada aspoň 350 000 občanov, a to do 30 dní od prijatia petície občanov. Prezident môže pred vyhlásením referenda podať na Ústavný súd SR návrh na rozhodnutie, či je predmet referenda v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom. Ak prezident podá na ústavný súd návrh na rozhodnutie, od podania návrhu až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu SR spomínaná lehota neplynie.