16.10.2014 18:22
Kardinál Kasper: Synoda nemá brať afrických biskupov vážne!
Rím, 16.10.2014 (kath.net) 017 367 – V Ríme nastal opäť rozruch z vyjadrení kardinála Waltera Kaspera. V interview pre taliansku katolícku agentúru ZENIT emeritný kardinál sa pustil do afrických biskupov. „Nám nemajú veľmi čo vysvetľovať, čo máme robiť,“ povedal Kasper vzhľadom na postoje afrických biskupov na synode. „Myslím si, že nakoniec potrebujeme spoločnú líniu v Cirkvi, všeobecné kritériá, ale otázky v Afrike vyriešiť nemôžeme. Musí byť síce priestor na to, aby miestne biskupské konferencie mohli riešiť svoje problémy, no chcel by som povedať, že pre nás je riešenie problémov v Afrike nemožné.“ Doteraz nie je známe či kardinál interview z utorka večera autorizoval.
„Podľa kontinentu a kultúry existujú rôzne problémy,“ povedal Kasper. „Afrika je úplne iná ako Západ. Rovnako Ázia a moslimské krajiny, najmä vo vzťahu k homosexuálom. O tom nemožno s Afričanmi a s ľuďmi z moslimských krajín hovoriť. Je to nemožné. Je to tabu. My hovoríme, že by sme nemali diskriminovať, v mnohom nechceme diskriminovať.“
„Zenit“ sa opýtal, či sa v tejto oblasti africkí synodálni otcovia vypočuli. „Nie,“ konštatoval Kasper, „väčšinu z nich nepočúvame“. „Nepočúva sa ich?“ pýtal sa ešte raz užasnutý redaktor Zenitu. Kasper: „V Afrike, kde je homosexualita tabu, ich prirodzene počúvajú, no nám nemajú veľmi vysvetľovať, čo máme robiť.“
Emeritný kardinál ďalej uviedol, že „teraz“ (utorok večer) je na synode veľmi pokojne. „No dnes ráno tam niečo priam horelo, no to prichádza prirodzene od vás – od novín!“ Potvrdil aj to, že synoda je „duchom Druhého vatikánskeho koncilu, čo je veľká pravda“.
V otázke znovu zosobášených rozvedených povedal: „Dúfal som, že nastane určité otvorenie a myslím si, že to podporuje väčšina. To je môj dojem, no ešte sa nehlasovalo. No myslím si, že isté otvorenie by prísť mohlo. Možno sa to ponechá aj na ďalšiu časť synody.“
Ani odpor voči otvoreniu sa v tejto otázke podľa neho nenarástol. V prvej fáze synody videl „rastúcu väčšinu pre otvorenie sa – no to je skôr môj pocit“. „Bude sa hlasovať, no nie teraz.“
Ako pápež hodnotí synodu, kardinál nevie: „Nepovedal nič – bol ticho, pozorne počúval, no je jasné, čo chce, to je očividné. On chce mať väčšinu episkopátu pri sebe a potrebuje to. Nemôže to [otvorenie] uskutočniť proti väčšine episkopátu. Pritom pápež nevyvíja nijaký tlak. Prvý príhovor pápeža bol o slobode prejavu, každý má povedať, čo si myslí a čo ho zamestnáva a „to bolo veľmi pozitívne“. Teraz sa nikto nepýta: „Čo si Svätý Otec o tom pomyslí? Čo môžem povedať? Táto sloboda prejavu je na synode veľmi živá, viac ako na iných.“
„Zenit“ poukázal na správy, že pápež dal generálnemu relátorovi kardinálovi Petrovi Erdőovi na pomoc 5 špeciálnych relátorov. „Pokúša sa veci ovplyvniť podľa vlastných želaní?“ Kasper odpovedá: „Nezdá sa mi, že by pápežovi išlo o to. No predpokladám, že väčšina z týchto piatich sú otvorení ľudia, ktorí sa chcú v tejto téme dostať ďalej.“
Na poukaz, že jeho návrh narobil veľa starostí, Kasper reagoval: „Áno, áno, veľa.“ No pre Nemecko platí, „že veľká väčšina chce otvorenie sa v rozvodoch a nových sobášoch“. „Rovnako aj vo Veľkej Británii a všade. Ak hovorím s laikmi, so starými ľuďmi, ktorí sú 50, 60 rokov zosobášení, tak tí nikdy nepomysleli na rozvod, no vidia vo svojej kultúre dnes problém a tak má každá rodina problém. Pápež mi povedal, že aj jeho rodina a že sa pozeral na laikov a videl veľkú väčšinu, ktorá je za rozumné, zodpovedné riešenie.“
„Zenit“ pripomenul, že sú aj ľudia, ktorí majú dojem, že náuka Cirkvi sa podkopáva, ak sa prijme Kasperov návrh, ktorý by vymazal 2000 rokov náuky Cirkvi. Kasper na to zdôraznil:
„Nuž nikto nespochybňuje nerozlučiteľnosť manželstva. Myslím si, že to ľuďom nepomôže, ale keď sa pozrieme na Ježišove slová, existujú rôzne synoptické evanjeliá na rôznych miestach a v rôznych súvislostiach. Je to rozdielne v židovsko-kresťanskom kontexte a v helenistickom kontexte. Ježišove slová sú jasné, no ako ich aplikovať v zložitých rozdielnych situáciách?“ Vlastný problém je aplikovanie týchto slov. Pritom sa nemení náuka, „ale môže sa prehĺbiť, môže byť rozdielna. Je tu istý rast v chápaní Evanjelia a náuky, je tu vývoj.
Známy kardinál Newman hovoril o vývoji náuky. Nejde o zmenu, ale o ďalší vývoj v tej istej línii. Prirodzene to chce pápež a to potrebuje svet. Žijeme v globalizovanom svete a nemôžeme riadiť všetko z kúrie. Musí byť spoločná viera, spoločná disciplína, ale rozdielna aplikácia. –zg-
„Duch koncilu previeva cez synodu“
Viedeň, 15.10.2014 (KAP) 017 366 – „Synoda vo Vatikáne prebieha úplne v tradícii cirkevného prerodu, ako ho stelesnil Druhý vatikánsky koncil.“ Vyhlásil to nemecký kardinál Walter Kasper v stredu vo Viedni. Kardinál Kasper mal prednášku v rámci „dies facultatis“ na Katolíckej teologickej fakulte Viedenskej univerzity na tému Ekleziologická a ekumenická vízia pápeža Františka. V rámci tohto podujatia odovzdali aj tohtoročné teologické ceny za dizertácie. Kasper prerušil účasť na synode zvlášť kvôli tejto prednáške.
„Duch koncilu previeva cez synodu, keďže diskusie prebiehajú v atmosfére dôvery, radosti a slobody.“ To vidno aj z nedávno predloženej a prudko diskutovanej predbežnej správy o synode. S Františkom predošlá skôr „pesimistická nálada“, v ktorej sa „škandály ukladali na Cirkev ako múčnatka“, teraz ustúpila novej radosti a nálade obnovy, ako povedal Kasper.
Dokonca aj medzi synodálnymi otcami je už cítiť „efekt Františka“ – ako pokračoval Kasper – aj keď rozhodne sú aj skeptické hlasy medzi biskupmi, ktorí „sú zdržanliví a tento pontifikát by chceli skôr odsedieť“. Pre väčšinu tento pontifikát podľa Kaspera stelesňuje „novú jar“. Jar, ktorá sa však nevyčerpáva v tom, že sa príliš rýchlo uspokoja západné očakávania reforiem, napomenul Kasper. „Fenomén František“ preto vystihneme, iba ak osvetlíme aj „zmenu paradigiem“ uskutočnenú za Františka na základe pápežskej teológie.
Veľká blízkosť k Pavlovi VI.
Pápež František sa nehodí do „trocha schátranej progresívno-konzervatívnej schémy“, je Kasper presvedčený. Svojím chápaním Cirkvi skôr spája prvky Tradície s prvkami „ecclesia semper reformanda“ – Cirkvi, ktorá usiluje o zmeny. Tým sa František vedome stavia aj do tradície koncilových pápežov Jána XXIII. a Pavla VI., ktorí chceli vysvetľovať nemeniteľné Evanjelium „stále nanovo vo svetle doby“.
Pápež Pavol VI., ktorého bude František v nedeľu blahorečiť, je Františkovi podľa Kaspera „pri všetkých osobných rozdieloch“ najpodobnejší v úsilí spájať Tradíciu s vývojom. Veď Františka nemožno „zaradiť do nijakej teologickej školy“, on bol vždy „mužom praxe a stretávania sa“, pre ktorého platí „primát skutočnosti pred ideou“.
Tohto princípu sa chytila aj juhoamerická teológia oslobodenia s jej tromi krokmi „vidieť, posúdiť, konať“. Ako Kasper rozviedol, Františka neslobodno však spájať s tou „teológiou oslobodenia“, ktorá pre svoju blízkosť neomarxizmu bola odsúdená Kongregáciou pre náuku viery. Teológia oslobodenia Jorge Máriu Bergoglia skôr buduje na špeciálne argentínskej variante „teológie ľudu a kultúry“. Tá má silné európske teologické a filozofické korene, ako aj veľkú mieru senzibility pre regionálnu zbožnosť a regionálne spoločenské situácie. Namiesto idey triedneho boja je teológia oslobodenia pápeža poznačená ideou zmierenia.
Milosrdenstvo a teológia Božieho ľudu
V centre pápežskej teológie a vízie Cirkvi, ktorú vidí Kasper vo Františkovom „Evangelii Gaudium“ zhustenú na program pontifikátu, stojí Evanjelium, posolstvo Božieho milosrdenstva a koncilom nanovo posilnená predstava Cirkvi ako Božieho ľudu. Cirkev musí dnes nabrať „pach oviec“, citoval Kasper pápeža. Vyslovil sa za „participáciu Božieho ľudu, každého jednotlivca, na Cirkvi“. Preto musí byť Cirkev dnes, podľa Kaspera, najmä „počúvajúcou Cirkvou s jedným uchom pri ľude“.
Proti negatívnej diagnóze doby stavia František encyklikou ideu radosti a nového vykročenia vpred. To platí aj pre vzťah náuky Cirkvi a Evanjelia – oboje sa nesmie stavať proti sebe – ale „Radosť Evanjelia“ tvorí základ každého „správneho chápania náuky Cirkvi“, povedal Kasper. „Týmto evanjeliovým programom siaha František po pôvodnom posolstve Cirkvi a jej poslaní v súčasnosti.“
„Boží dar pre Cirkev“
Reformný program, ktorý pápež František Cirkvi nariadil, je „programom storočia“, vyhlásil Kasper, „pretože sa týka všetkých rozmerov bytia Cirkvi až po zásadný postoj každého jednotlivého kresťana.” Tým dnešné nastavenie smerovania siaha aj ďaleko za pontifikát Františka. Úspech pápeža, ktorého Kasper bez okolkov označil ako „Boží dar pre Cirkev a túto dobu“, teda závisí od otázky, či sa podarí udržať pri živote ducha ráznej obnovy aj v budúcich pontifikátoch. –zg-
Papež se distancuje od „velmi konzervativních“ biskupů
V rozhovoru zveřejněném při zahájení Synodu o rodině se papež distancoval od „velmi konzervativních biskupů“ dodávajíce, že si s nimi rád popovídá pokud jsou „intelektuálně správně zformováni.“
V rozhovoru uveřejněném 5.října reportér Joaquin Morales Solá z argentinských novin La Nación se papeže zeptal, zda není znepokojen vydáním knihy, která odporuje návrhu kardinála Kaspera.Tuto knihu vydalo pět kardinálů a její název je Zůstávaje v pravdě Kristově – manželství a přijmání v katolické Církvi.
Morales sdělil papeži, že kniha „krizuje jeho postoje.“
Podle Moralese Solá papež neodpověděl na otázku přímo, avšak řekl: “Každý může něčím přispět, mě se dokonce velmi líbí debatovat s velmi konzervativními kardinály, pokud jsou správně intelektuálně zformováni.“
Na středečním tiskovém brífingu LifeSite News požádalo o objasnění papežových výroků, v nichž by se chtěl zřejmě odlišit od velmi konzervativního náhledu na víru prelátů jako je např.kardinál Raymond Burke, spoluautor zmiňované knihy či kardinál Pell, který napsal předmluvu k další knize kritizující Kasperův návrh a který rovněž varoval, že tento návrh by vyústil v sociologickou pohromu.
Vedoucí tiskové kanceláře Svatého stolce otec Federico Lombardi odpověděl: “Nevím nic o tomto rozhovoru.Nepublikovali jsme ho, tudíž nemohu nic objasnit, jelikož o něm stěží něco vím.“
Otec Thomas Rosica zopakoval, že Vatikánská tisková kancelář nemá žádné informace o tomto rozhovoru či o jeho obsahu.
V rozhovoru papež sdělil, že kromě problému rozvedených katolíků, o němž se tak živě diskutuje, ho taktéž hodně znepokojují „nové zvyky dnešních mladých.“
„Mladí lidé se dnes vůbec nežení.Je to charakteristika dnešní doby.Tak mnoho mladých lidí dává přednost tomu, aby spolu jen tak žili. Co by měla Církev udělat? Vyhostit je ze svého lůna? Či raději přiblížit se jim, obejmout je a snažit se jim přinést Slovo Boží. Souhlasím s tímto druhým postojem.“
Svět se změnil a Církev se nemůže uzavírat do údajných interpretací dogmat.
Pokračoval: “Musíme se přiblížit společenským konfliktům, novým i starým a snažit se pomoci, podat ruku útěchy ne jenom lidi stigmatizovat a obviňovat.“
Rozhovor Moralese Solá s papežem byl protkán jeho vlastními komentáři na současné papežství. Podle Solá papež změnil agendu Církve a velmi rychle a radikálně změnil rovněž její těžiště.Papežova nová agenda někdy postavila konzervativce proti reformistům.
( LIFESITENEWS. COM )
