Protesty proti NATO

30.03.2015 23:04
Aktuálne:  Bratislava, Hviezdoslavovo nám, 26. marca 2015:  My sa vás nebojíme!, Výročie bombardovania Juhoslávie NATO-m, KINO:  Núdzový východ

Ako sme oznámili, v Bratislave  dňa 26. marca 2015, dva dni po výročí neslávneho bombardovania letectvom NATO bývalej Juhoslávie sa  zišlo na Hviezdoslavovom námestí približne 1000 účastníkov protestného zhromaždenia, ktoré nadväzovalo na protest zo dňa 12. marca t.r.  Na tribúne pod naším básnikom Pavlom Országhom Hviezdoslavom sa vystriedalo množstvo rečníkov.  Spomeniem aspoň   niektorých:  Jána Čarnogurského, predsedu Slovensko-ruskej spoločnosti, vysokoškolského pedagóga doc. Eduarda Chmelára, bezpečnostného analytika Františka Škvrndu, bývalého ministra Jána Koncoša. Ďalej vystúpilo  viacero súčasných poslancov a občianskych aktivistov, mimo iných aj predseda zväzu Srbov na Slovensku.

V takmer dvojhodinovej demonštrácii odzneli slovenská hymna, skandovanie na odpor proti bombardovaniu Srbska, proti súčasnej prozápadnej politike prezidenta Andrej Kisku a jeho štábu,  a najmä proti súčasnej rozpínavosti Severoatlantickej vojenskej aliancie NATO. Vystúpili aj organizátori podobných protestov v Novákoch, Banskej Bystrici, Michalovciach a iných slovenských mestách. 

Budúce zhromaždenie je ohlásené na 9. apríla 2015, opäť na 17. oo, na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave. Bolo ohlásené aj kladenie vencov,  a to v deň oslobodenia Bratislavy dňa 4. apríla 2015 o 10.oo na  bratislavskom Slavíne, za účasti ministra zahraničných vecí Ruskej federácie Sergeja Lavrova.  

My vám, milí priatelia, prinášame videoreportáž z protestu zo dňa 26. marca 2015 na Hviezdoslavovom námestí, a to pod názvom My sa vás nebojíme.   Anton Selecký

VIDEO_ www.magnificat.sk/aktualne-bratislava-hviezdoslavovo-nam-26-marca-2015-my-sa-vas-nebojime/

 

 

“Humanitárne bombardovanie” – 15 rokov od útokov NATO na Juhosláviu 

Zásah sa začal 24. marca 1999 a skončil 10. júna. Operácia s názvom Allied Force – Spojenecká sila, ktorú NATO vykonalo bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN, trvala 78 dní. Objekty na území Srbska a Čiernej hory sa stali terčom riadených striel a bômb lietadiel NATO. Zámienkou pre akt agresie 19 členských krajín na čele s USA boli neúspešné rokovania o Kosove a odmietnutie Srbska podpísať “mierový plán”. Jedných z bodov tohto plánu bola podmienka rozmiestnenia cudzích vojsk v Kosove, čo prakticky znamenalo vojenskú okupáciu regiónu.

juhoslávia15Formálnou zámienkou pre útok bolo objavenie hromadného hrobu albánskych civilistov v kosovskej obci Racak. Tí mali byť údajne zastrelení srbskými vojakmi. Neskôr sa ukázalo, že išlo o podvrh zinscenovaný s pomocou západných spravodajských služieb. Väčšina obetí totiž boli bojovníci Kosovskej oslobodzovacej armády, ktorí boli zabití v rôznych oblastiach regiónu počas stretov s juhoslovanskými strážcami zákona.

V priebehu 11 týždňov počas leteckej operácie došlo celkovo k 2300 leteckým útokom na 995 objektov. Zhodených bolo 14.000 bômb, vrátene tých s ochudobneným uránom. Použitá bola aj kazetová munícia, ktorá aj 15 rokov po útoku, predstavuje hrozbu pre obyvateľstvo, pretože v niektorých prípadoch nedošlo k výbuchu. Zabitých bolo viac ako 2000 civilistov, vrátane 88 detí. Viac ako 5000 ľudí bolo zranených a viac ako 1000 bolo nezvestných. Cez 200.000 etnických Srbov bolo nútených opustiť svoju vlasť Kosovo.

Zničených bolo tiež viac ako 300 škôl a viac ako 20 nemocníc. Najmenej 40.000 domov bolo buď úplne zničených, alebo poškodených. Zdevastovaných bolo približne 90 historických a architektonických pamiatok.

Útoky zo strany NATO mali rozsiahly dopad aj na zdravie ľudí. Situácia je obzvlášť alarmujúce v južnom Srbsku, ktoré bol najviac zasiahnuté bombami NATO. Podľa Radomíra Kovečevica, vedúceho oddelenia rádiologickej ochrany ústavu doktora Dragomira Karajoviča, ľudia, ktorí žijú v oblasti zasiahnutie uránom riskujú rakovinu pľúc, prsníka, lymfatických uzlín či leukémiu. Lekári zaznamenali tisícky nových nádorových ochorení, príčinu vidia práve v bombardovaní NATO.

V roku 1999 Slovenská republika ešte nebola súčasťou NATO. Aliancii však poskytla slovenský vzdušný priestor pre jej lietadlá. K zásahu NATO viedli masakre a prelievanie krvi na oboch stranách, ktorých obeťami sa stávali absolútne bezbranní ľudia.”

http://www.hlavnespravy.sk/humanitarne-bombardovanie-uplynulo-15-rokov-od-bombovych-utokov-na-juhoslaviu-zo-strany-nato/237947