Práca v nedeľu je znakom chudoby a nie bohatstva

Každý piaty zamestnanec v nedeľu pracuje
Začiatkom marca sa prvý raz stretla Interest Group (Záujmová skupina) pre voľnú nedeľu v Európskom parlamente, ktorá žiada, aby dôstojnosť a zdravie ľudí v Európe boli zákonodarstvom EU ešte viac chránené ako doteraz.

Za zakotvenie voľnej nedele do Smernice EÚ o pracovnom čase, o ktorej sa v súčasnosti diskutuje, sa pri príležitosti Medzinárodného dňa voľnej nedele (3. marec) intenzívne zasadil rakúsky biskup Ludwig Schwarz. O aktuálnom stave v súvislosti s aktivitami za voľnú nedeľu sa zhovárame s predsedom občianskeho združenia Aliancia za nedeľu Antonom Čulenom.

Počas veľkonočných sviatkov rozzúrili známu aktivistku LGBTI a členku strany SaS Romanu Schlesinger zatvorené obchody a benzinové čerpadlá v Rakúsku. Na sociálnych sieťach to komentovala:”Jak jeden sadomasochista do* ebal ľuďom život aj po 2015-tich rokoch…ach!” A vy máte záujem dosiahnuť voľnú nedeľu aj na Slovensku. Ako?
Predovšetkým vďaka Odborovému zväzu pracovníkov obchodu a cestovného ruchu sa nám podarilo vyzbierať už viacej ako 70 000 podpisov pod petíciu za prijatie zákona na ochranu nedele. Naším snahám vyjadrili podporu aj KBS, ECAV, Reformovaná cirkev, viaceré občianske združenia, ale aj niektoré politické strany. Podporila nás aj Konfederácia odborových zväzov SR. Sme si vedomí toho, že našim návrhom na voľnú nedeľu nevyhovieme každému, ale vychádzame z odborných stanovísk a výsledkov historického zápasu za práva robotníkov a zamestnancov. Nedeľa ako voľný deň je najväčším sociálnym výdobytkom ľudstva, ktorý patrí ku kresťanským koreňom Európy. Bez nedele nám zostane len sedem pracovných dní bez potrebného dňa odpočinku. Pani Schlesinger si zrejme vôbec nepamätá, že aj počas obdobia komunizmu sa obchody pozatvárali už v sobotu na obed a otvorili sa až v pondelok ráno o šiestej a nik nezomrel hladom. Práca v nedeľu je znakom chudoby a nie bohatstva.

V čom vidíte opodstatnenosť voľnej nedele?
Spoločný deň oddychu v nedeľu je zásadným výrazom európskeho modelu sociálneho štátu, je úplne podstatný pre sociálnu spravodlivosť a výkonnosť v hospodárstve a je nevyhnutný pre ľudskú dôstojnosť. Odborné štúdie poukazujú na to, že atypický pracovný čas narušuje sociálne rytmy, čo sa negatívne prejavuje na zdraví a bezpečnosti práce zamestnancov. Voľná nedeľa je tiež ideálnym dňom prežiť ho v rodinnom kruhu. Na Slovensku sa dookola hovorí o ochrane rodiny, ale to, že mnohé rodiny sa nemôžu stretnúť aspoň jeden krát v týždni pri nedeľnom obede už nikoho nezaujíma. Tu by sme si mali zobrať príklad z Rakúska, Nemecka, Belgicka alebo Holandska. Ľudia potrebujú mať čas na oddych ale aj čas na to, aby sa stretávali a udržiavali priateľské a rodinné vzťahy. Tu by mala aj Cirkev oprášiť encykliku pápeža Leva XIII. Rerum novarum a postaviť sa na stranu zotročovaných pracujúcich, ktorí sa nevedia brániť tomuto novodobému otrokárstvu. Veď vznik odborov, ochrana nedele, spravodlivá mzda pre všetkých a ochrana pracujúcich sa rozvinula práve vďaka tejto encyklike. Ak tu Cirkev zlyháva, stráca pred ľuďmi svoje opodstatnenie. Stáva sa pre mnohých ľudí nepotrebnou, lebo sa nezaujíma o problémy a potreby občanov.
Kedy a prečo vznikla vaša aliancia?
V rôznych krajinách Európy pozorujeme vývoj smerom k totálnej liberalizácií otváracích hodín obchodov i fakt, že zamestnanci musia byť neustále k dispozícií zamestnávateľom. Ekonomika by mala ľuďom pomáhať, nie ich zotročovať. Občianske združenie Aliancia za rodinu sme založili v roku 2009, hoci touto myšlienkou sme sa zaoberali už od roku 2002 a bola to prvá iniciatíva tohto druhu v krajinách bývalého socialistického bloku, nepodarilo sa ju dotiahnuť do konca. Vzorom nám bola rakúska organizácia, ktorá vznikla tri roky pred nami. Veľkým zástancom voľnej nedele v Rakúsku je diecézny biskup z Linca Ludwig Schwarz, ktorý je hovorcom Aliancie a predsedom Komisie pre sociálne veci pri Biskupskej konferencii Rakúska. Dnes majú zákon na ochranu nedele nielen Rakúšania a Nemci, ale už aj Slovinci, Chorváti, Maďari a Slovensko stále nič…
V čom vidíte problém, že na Slovensku sa nedarí prijať zákon na ochranu nedele?
Keď sme v roku 2002 prišli s iniciatívou voľnej nedele, podporoval nás vtedajší predseda Konferencie biskupov Slovenska (KBS) biskup Rudolf Baláž. Odporúčal nám osloviť evanjelickú cirkev a Fórum kresťanských inštitúcií, aby sa zapojili do tohto projektu. KDH sa od nás dištancovalo a FKI to odmietlo tiež.  To spôsobilo polarizáciu medzi kňazmi a biskupmi, ale aj medzi veriacimi. Problémom Slovákov je tradične nejednota a kresťanská neznášanlivosť. V súčasnosti sa za voľnú nedeľu v Európskom parlamente angažuje europoslankyňa Anna Záborská, Miroslav Mikolášik, ale aj Braňo Škripek.

Dôležité je, že sa s návrhom stotožnili, či nie?
Iste, ale ktovie, či by to tak bolo, keby sme v roku 2009 nezaložili Alianciu za nedeľu. Už na našom prvom rokovaní s predsedom KBS arcibiskupom Stanislavom Zvolenským sme dostali ubezpečenie, že na rokovaniach s vládou sa bude usilovať o presadenie zákona na ochranu nedele, ale aj prísľub materiálnej pomoci pre AZN. Aj to robil, ale odrazu z toho vycúval a v súčasnosti nás i napriek prísľubom nepodporuje. Je smutné, že Cirkev podporuje len tie iniciatívy, ktoré presadzujú ľudia z KDH. Slovensku nepomôže odluka štátu od Cirkvi, ak v prvom rade nedôjde k odluke Cirkvi od KDH.
Ako sa potom možno čudovať poslancom Smeru, že už dvakrát nepodporili zmenu zákona 311/2001 (Zákonník práce) paragraf 93 a 94 na ochranu nedele ?
Som presvedčený, že keby sa v čase, keď sa KDH podieľalo na vláde razantne postavilo za ochranu nedele, mohol už zákon dávno platiť. Veľkou neznámou pre mňa je tiež to, prečo žiaden diecézny biskup ani formálnym vyhlásením nepodporil petíciu za prijatie zákona na ochranu nedele. Už od júla roku 2013 čakáme, kedy biskup Mons. Peter Rusnák (KBS ho na našu žiadosť určila na koordináciu akcií na podporu nedele) splní sľub a predloží na plenárnom rokovaní žiadosť o podporu našej petície, aby sa mohla podpisovať aj v kostoloch.

Eva Zelenayová; rozhovor – SLOVENSKÉ NÁRODNÉ NOVINY; 21/2015