pp.František o deťoch a králikoch, počas spiatočneho letu z Manily do Ríma

21.01.2015 18:43

Vatikán 20. januára – Zamýšľané pápežove cesty do Afriky, Latinskej Ameriky a USA, jeho najsilnejšie dojmy z Filipín a vysvetlenie niektorých konkrétnych vyjadrení boli predmetom záujmu novinárov pri tlačovej konferencii počas spiatočného letu z Manily do Ríma.

Svätý Otec František vo svojich odpovediach na jedenásť otázok vysvetlil novinárom prorocký význam postoja bl. Pavla VI. ohľadom zodpovedného rodičovstva a objasnil výraz „ideologická kolonizácia“, ktorý použil pri stretnutí s rodinami v Manile. Natláčanie genderovej ideológie porovnal s totalitnými ideológiami minulého storočia, ktoré sa snažili vplývať na výchovu detí, pričom pripomenul ideologizovanie detí organizáciou Balilla vo fašistickom Taliansku a nemeckým Hitler Jugend. Poukázal na nesprávne podoby globalizácie, ktoré chcú potrieť kultúrnu identitu jednotlivých národov.

Svätý Otec v rozhovore s novinármi potvrdil stálu platnosť svojej výzvy štátom k jasnému vyjadreniu odmietnutia fundamentalizmu. V súvislosti so svojím predchádzajúcim vyjadrením ku kauze „Charlie Hebdo“ znovu odmietol používanie násilia a zároveň vysvetlil požiadavku rozvážnosti pri uplatňovaní slobody vyjadrovania, nutnosť rešpektovania náboženského presvedčenia druhých a vyhýbania sa provokovaniu.

Pri objasnení svojho vyjadrenia „terorizmus štátu“ pápež František hovoril o skartovaní ľudí spoločnosťou a poukázal na obrovské sociálne nerovnosti odsúvajúce chudobných mimo verejného života. Reagujúc na skúsenosti novinárov z návštevy chudobných štvrtí filipínskej metropoly uviedol príklad z favely v Buenos Aires, nachádzajúcej sa v priamom susedstve bohatej štvrte. Znovu pripomenul, že hlavné posolstvo jeho práve ukončenej cesty do Ázie patrilo chudobným.

Svätý Otec sa stručne vyjadril aj k vzťahom s Čínou, k otázke návštevy Dalajlámu, k blížiacemu sa svätorečeniu Junipera Serru a k blahorečeniu Oscara Romera.

Pokiaľ ide o zamýšľané budúce apoštolské cesty pápeža Františka na tento rok, z afrických krajín konkrétne menoval Stredoafrickú republiku a Ugandu pravdepodobne v termíne koncom tohto roka a v Latinskej Amerike sa chystá navštíviť Ekvádor, Bolíviu a Paraguay. Pri septembrovej návšteve v USA zavíta do troch miest: do Filadelfie na Svetové stretnutie rodín, do New Yorku na návštevu OSN a do Washingtonu na svätorečenie bl. Junipera Serru OFM, misionára širšej oblasti Kalifornie a Mexika, pôvodom zo Španielska. Svätý Otec výhľadovo uvažuje aj o ďalšej ceste do Latinskej Ameriky, pri ktorej by, ak Boh dá, niekedy v ďalšej budúcnosti navštívil spolu s rodnou Argentínou aj Čile a Uruguay a azda i Peru. -jb-


Ideologická kolonicia, postoj Pavla VI. k otázke pôrodnosti a zodpovedné rodičovstvo

Jan-Christoph Kitzler za skupinu nemeckých novinárov položil otázku: „Svätý Otec, chcel by som sa vrátiť k stretnutiu, ktoré ste mali s rodinami. Tam ste hovorili o ideologickej kolonizácii. Mohli by ste trochu lepšie vysvetliť tento pojem? Zmienili ste sa aj o pápežovi Pavlovi VI., keď ste hovorili o osobitných prípadoch, ktoré sú dôležité pri pastorácii rodín. Mohli by ste nám dať niektoré príklady týchto osobitných prípadov a azda i povedať, či je potrebné otvoriť cesty, rozšíriť priechod pre tieto osobitné prípady?“

Pápež František: „Ideologická kolonizácia: poviem iba o prípade, ktorý som sám videl. Pred dvadsiatimi rokmi, v roku 1995, jedna ministerka školstva žiadala o veľkú pôžičku na výstavbu škôl pre chudobných. Dali je tú pôžičku za podmienky, že v školách bude učebnica pre deti určitého stupňa. Bola to učebnica, kniha dobre didakticky pripravená, ktorou sa vyučovala teória gender. Táto žena potrebovala peniaze na pôžičku, no bola tam táto podmienka. Vynašla sa, súhlasila a zároveň dala urobiť ďalšiu učebnicu. Ponúkla knihy dve a takto to vyriešila... Toto je ideologická kolonizácia: prichádzajú medzi ľud s nejakou ideou, ktorá nemá s tým ľudom nič spoločné. Áno, so skupinami ľudu, ale nie s ľudom. A kolonizujú ľud ideou, ktorá menní alebo chce zmeniť určitú mentalitu alebo určitú štruktúru. Počas synody sa africkí biskupi na toto sťažovali, že rovnako k istým pôžičkám sa dávajú isté podmienky. Ja hovorím len o tom prípade, ktorý som videl. Prečo hovorím o ideologickej kolonizácii? Práve preto, lebo sa zmocňujú istej potreby určitého ľudu alebo príležitosti vstúpiť a získať vplyv, a to cez deti. No toto nie je nič nové. To isté robili diktatúry minulého storočia. Vstúpili so svojou doktrínou. Pomyslite na Balillu, pomyslite na Hitler Jugend. Kolonizovali ľud, robili to cielene. No koľko utrpenia to prinieslo. Národy nesmú strácať slobodu. Národ má svoju kultúru, má svoje dejiny, no keď prídu podmienky uložené kolonizátorskými mocnosťami, usilujú sa pozbaviť národy ich identity a nastoliť rovnakosť. Toto je globalizácia v zmysle guľovej plochy: všetky jej body sú rovnako vzdialené od stredu. Tá pravá globalizácia – a toto s obľubou hovorievam – nie je v zmysle gule. Je dôležité globalizovať, ale nie guľovo, ale v podobe mnohostenu, čiže tak, že každý národ, každá časť, si uchová svoju identitu bez toho, aby bola ideologicky kolonizovaná. Toto sú ideologické kolonizácie.“

Svätý Otec ďalej vysvetlil, že problém ideologickej kolonizácie už pred vyše storočím popísal Robert Benson v knihe s názvom Pán sveta (Lord of the World). Potom prešiel k druhej časti otázky.

Pápež František: „Čo som chcel povedať, keď som spomenul Pavla VI.? Je pravda, že otvorenosť pre život je podmienkou sviatosti manželstva. Muž a žena si nemôžu túto sviatosť vzájomne vyslúžiť, ak nie sú v tejto veci zajedno, že sú otvorení voči životu. Až do takej miery, že ak sa dá dokázať, že dotyčný alebo dotyčná sa sobášili s úmyslom nebyť otvorenými pre život, toto manželstvo je neplatné a je to prípad nulity manželstva. Otvorenosť životu! Pavol VI. skúmal spolu s komisiou, čo sa dá urobiť na pomoc v toľkých problémoch, významných problémoch, ktoré sa týkajú lásky v rodine, v problémoch na dennom poriadku, mnohých, veľmi mnohých. Išlo však o niečo viac. Zamietavý postoj Pavla VI. nesúvisel len s problémami jednotlivých osôb, o ktorých neskôr povedal spovedníkom, aby boli milosrdní, chápaví voči situáciám a vysluhovali odpustenie milosrdne a s porozumením. On totiž sledoval, ako celosvetovo naberá kurz neomalthusiánstvo [podľa T. R. Malthusa pôrodnosť brzdí ekonomiku – pozn. prekl.]. A aké meno si urobilo toto neomalthusiánstvo? Je ním menej než jednotkový index pôrodnosti v Taliansku a rovnako v Španielsku. To je to neomalthusiánstvo, ktoré sa snažilo dostať ľudstvo pod kontrolu zo strany mocností. Toto neznamená, že kresťan musí mať veľký počet detí. Napomenul som pred pár mesiacmi jednu ženu v istej farnosti, ktorá čakala ôsme dieťa po siedmich cisárskych rezoch: ‚Chcete tých sedem zanechať ako siroty?‛ Toto je pokúšanie Boha. Hovorí sa o zodpovednom rodičovstve. Toto je cesta: zodpovedné rodičovstvo. Ale čo som chcel povedať, je to, že Pavol VI. nebol nejakým spiatočníkom, ani uzavretým. Nie, bol prorokom, ktorý nám týmto povedal: chráňte sa neomalthusiánstva, ktoré prichádza. Toto som chcel povedať.“

Ďalší z nemeckých novinárov, Christoph Schmidt, sa opýtal: „Hovorili ste o toľkých deťoch na Filipínach, o svojej radosti, že je tam toľko detí. No podľa prieskumov si väčšina Filipínčanov myslí, že enormný nárast filipínskej populácie je jedným z najvýznamnejších dôvodov enormnej chudoby v krajine a na Flipínach jedna žena vo svojom živote porodí v priemere viac než tri deti, a katolícky postoj ohľadne antikoncepcie sa zdá byť jednou z tých mála otázok, v ktorých veľký počet ľudí na Filipínach s Cirkvou nesúhlasí. Čo si o tom myslíte?“

Pápež František: „Nazdávam sa, že počet troch detí na rodinu, ktorý spomínate, je ten, o ktorom odborníci hovoria, že je dôležitý na udržanie populácie, nie? Tri na jeden pár. Keď toto poklesne, nastáva druhý extrém, ako sa to deje v Taliansku, kde som počul, neviem, či je to pravda, že v roku 2024 nebude peňazí na dôchodcov. Pokles populácie. Preto je kľúčovým slovom odpovede to, ktoré Cirkev vždy používa, aj ja: zodpovedné rodičovstvo. Ako sa to uskutočňuje? Dialógom. Každá osoba, so svojím duchovným pastierom, má hľadať, ako to zodpovedné rodičovstvo uskutočňovať. Príklad, ktorý som pred chvíľou spomenul, tej ženy, ktorá čakala ôsme dieťa a sedem sa jej narodilo cisárskym rezom, to je však nezodpovednosť. ‚Nie, ja dôverujem Bohu‛ ‚Nuž pozri, Boh ti dáva prostriedky, buď zodpovedná‛. Niektorí si myslia, odpusťte mi ten výraz, že na to, aby sme boli dobrými katolíkmi, musíme byť ako králiky? Nie, zodpovedné rodičovstvo. Toto je jasné a za týmto účelom sú v Cirkvi manželské skupiny, sú tu odborníci v tejto veci, sú tu duchovní pastieri, treba hľadať. A ja poznám toľko rozličných dovolených ciest riešenia, ktoré v tomto pomohli. Ale dobre ste urobili, že ste mi o tom povedali. Je zaujímavá aj ďalšia vec, ktorá nie je s týmto v súvise. Pre chudobnejších ľudí dieťa je pokladom. Je pravda, aj tu treba byť rozvážnym. Ale pre nich dieťa je poklad. Boh im vie pomôcť. Azda niektorí nie sú v tomto rozvážni, je pravda. Zodpovedné rodičovstvo. Ale pozerajme aj na veľkodušnosť toho otca a mamy, ktorí vidia v každom dieťati poklad.“

(Preklad: Slovenská redakcia VR)



Text zverejnený na internetovej stránke http://sk.radiovaticana.va/news/2015/01/20/tla%C4%8Dov%C3%A1_konferencia_p%C3%A1pe%C5%BEa_franti%C5%A1ka_pri_spiato%C4%8Dnom_lete_z_filip%C3%ADn/slo-844339
Vatikánskeho rozhlasu