Kontroverzné vyjadrenie Emilii Hrabovec k odluke Cirkvi

Rozhovor s Emiliou Hrabovec

Ako je to s odlukou cirkvi od štátu?
Musíme najskôr definovať, čo rozumieme pod odlukou. Rozlíšenie, v istom zmysle aj odluka, medzi oblasťou duchovnou a štátnou, verejnou, politickou, je element, ktorý je eminentne kresťanský. Ktorý charakterizoval kresťanstvo od jeho počiatkov. Žiaden iný nábožensko-politický systém, či predkresťanský, alebo súčasný, takúto dištinkciu medzi sférou náboženskou na jednej strane a politickou na druhej nepozná. Islam to napríklad nepozná. Je to výsostne a výlučne kresťanská dištinkcia. Preto iba v štátoch s kresťanskou tradíciou sa môže otvoriť otázka odluky.

Čo rozumieme pod pojmom odluky?
Treba definovať, či ide o separáciu oboch sfér, ktoré sú autonómne v plnení svojich úloh, alebo ide o situáciu, kde štát rešpektuje, že štát môže byť laický, odlúčený od cirkvi, ale nemôže to byť spoločnosť. Tú totiž tvoria ľudia veriaci aj neveriaci. Spoločnosti nemôže byť zvonku nanútený laicistický model separácie. Štát, jeho úradníci, systém, zákony, ale nie spoločnosť. Tento problém otvorili vo Francúzsku, ktorá je najklasickejšia európska rozluková krajina. Otázkou však zostáva, či je táto rozluka iba vo vzťahu k štátu a štátnym inštitúciám, alebo sa má týkať aj spoločnosti. Neutralita štátu je vnímaná ako požiadavka na to, aby umožnila koexistenciu kultúrne a konfesionálne pluralitnej spoločnosti, čo je správne. Alebo je vnímaná absolutizovane, teda tak, že prakticky zabraňuje akémukoľvek rešpektu a úcte voči náboženským presvedčeniam jeho občanov. Tie sú úplne vylúčené z vonkajšej sféry, ktorá je vnímaná tak široko, že zasahuje všetko, čo prekračuje najintímnejšiu sféru ľudského svedomia. To by už potom nebola legitímna neutralita, ale to je jej pravý opak, bojovný laicizmus.

www.webnoviny.sk/ostatne/clanok/741691-cirkev-zozne-potlesk-ked-sa-dotyka-socialnej-spravodlivosti/