KAUZA: "Biele koňe" Absurdita roka? Najvyšší súd rozhodol: Zodpovedný je vydavateľ tlače - nie páchateľ!

26.07.2015 11:34

Ústavný súd rieši zásah štátu do súkromia občana L. Kleina, ktorého Finančná správa označila za bieleho koňa.

Dátum: 20.7.2015, o 18:00h, Autor: Lenka Dale, Video, grafické a technické spracovanie: Martin Daňo

“Finančná správa ma diskreditovala ako zločinca, ako nejakého Bieleho koňa! Nevzdávam sa, súkromie je moje!” - hovorí JUDr. Ladislav Klein

“Som v zahraničí. Mám už obavy zo Slovenska a - úprimne - odišiel som radšej na vzdelávací pobyt do zahraničia, lebo neviem, čo sa ešte môže stať. Potom pôjdem za rodinou do V. Británie,” reagoval Ladislav Klein - konateľ dvoch firiem na náš telefonát, či už vie, že Ústavný súd jeho sťažnosť proti pošliapaniu súkromia prijal. My sme to našli na webe súdu. “Neviem o tom. Musí to byť čerstvá informácia, predbehli ste aj môjho advokáta. Ale som rád, samozrejme. Uvidíme, čo bude ďalej,” uviedol Ladislav Klein.

Biele kone, Najvyšší súd

Prístup štátu? Póza “mŕtvy chrobák”

L. Klein je jeden z 1227 ľudí z databázy s názvom Biele kone, ktorú viedla Finančná správa SR. K menám jednotlivcov je priradených 3389 firiem. Databáza unikla na verejnosť ešte v decembri 2013 aj s ďalšou daňovou dokumentáciou. V bežnej demokracii je to škandál. Na Slovensku sa ako býva zvykom - zaujala pozícia mŕtveho chrobáka a na okamžité otázky GINN nereagovala dodnes tak Finančná správa SR ako ani Ministerstvo financií, či Úrad vlády SR. Akoby sa nič nestalo a horúci problém nebol. Lenže problém je - škandalózny, ignorovaný a napriek záujmu štátu o ututlanie dokonca aj riešený.

GINN totiž ponúkol pomoc ľuďom zo Zoznamu s právnym zastupovaním v danej veci. Využili ju 4 ľudia - vrátane Ladislava Kleina. Čo žiadajú? “Žiadam vysvetlenie a nápravu v prvom rade,” konštatuje JUDr. L. Klein.

  • Na akom právnom základe vytvorila Finančná správa databázu s takýmto dehonestujúcim názvom?
  • Podľa čoho do Zoznamu Biele kone Finančná správa zaraďovala ľudí, na aké účely databázu využívali? ( k databáze mali prístup zamestnanci daňových úradov, naposledy ju pred únikom aktualizoval daňový kontrolór z Daňového úradu Žilina? Prácu s databázou priznal polícii Kriminálny úrad Finančnej správy, Finančná správa jej existenciu popierala.)
  • Žiadam o odstránenie mena zo Zoznamu a likvidáciu celej databázy.

“Základné práva a ľudské slobody nemajú byť len iluzórne zachytené v Ústave. Nie je možné, aby štátny orgán nazval akúkoľvek osobu bielym koňom. Je to dehonestujúce a narušuje dôstojnosť jedinca,” reagoval právny zástupca poškodených Michal Mandzák.

“Chápem, že mnohí si nechcú páliť prsty ďalej, majú obavy, ale to veci nepomôže. Obrátil som sa už na Finančnú správu, Úrad na ochranu osobných údajov, vypovedal som na polícii a podal som žalobu na Najvyšší súd,” uviedol L. Klein. Nie je to jednoduché. Nepochodil nikde - jeho podania aj žaloba boli zamietnuté. Orgány štátnej správy evidentne nevidia problém so zneužívaním citlivých údajov a narušovaním práva na ochranu osobnosti. Aj Najvyšší súd SR doslova v marci zamietol vec pod koberec. “Nezastavia ma. Rátam s tým, že možno skončím až v Štrasburgu. Stojí mi to za to,” uviedol L. Klein

Perla roku 2015: Zodpovedný je ten, kto informuje a nie ten, čo to nezákonnosť spáchal - konštatuje NS SR

Na Najvyššom súde prejednával v marci 2015 žalobu L. Kleina Senát pod vedením Zuzany Ďurišovej. Z. Ďurišová - ktorá ako kandidátka na post predsedníčky NS SR sľubovala návrat rešpektu k súdnictvu - doslova zamietla žalobu pod koberec s argumentáciou: “Keďže tento zoznam nie je verejne prístupný, tak nemohlo dôjsť k porušeniu práv sťažovateľa.” A teraz sa podržte - podľa názoru Najvyššieho súdu SR z marca 2015 - za zásah do práv sťažovateľa sú zodpovední predstavitelia tlače, ktorí daný zoznam zverejnili. Nie Finančná správa SR, ktorá ho vytvorila, používala a ešte jej aj unikol. “Zoznam bol sprístupnený verejnosti, vrátane portálu GINN a s odvolaním sa na paragraf 4 Tlačového zákona som povinná zachovať mlčanlivosť o zdroji,” uviedla na polícii autorka tohto článku Lenka Dale. Sudkyňa Zuzana Ďurišová a jej Senát však kolovanie CD z Finančnej správy po Slovensku však za verejný prístup nepovažuje.

Čo ešte odignoroval Najvyšší súd?

“Absolútne odignorovali, že vedenie a využívanie takéhoto zoznamu predstavuje prostriedok tajného sledovania, na ktorý orgány finančnej správy nemajú zákonnú právomoc,” uviedol advokát M. Mandzák. Upozornil pritom na konštatnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, že zásah do práva na súkromie je už samotné uschovávanie osobných údajov o súkromnej osobe, pričom prípadné neumožnenie dotknutej osoby rozporovať tieto údaje je potrebné považovať za samostatný zásah.

Zametanie horúcej kauzy pod koberec skončilo na Ústavnom súde. Ten 1.7.2015 sťažnosť Ladislava Kleina o ochrane súkromia a porušení práva na ochranu osobnosti prijal na rozhodovanie. “Môžeme potvrdiť, že sťažnosť pána JUDr. Kleina bola prijatá na ďalšie konanie,” uviedla hovorkyňa Ústavného súdu Martina Demčáková. Ladislav Klein žiada o zrušenie rozsudku NS SR v plnom rozsahu.


Prečo je prijatie sťažnosti na Ústavnom súde prelomové?

Ani jedna z káuz, kde štátne orgány hrubo porušili zákon a pošliapali základné práva ľudí sa na Slovensku za 25 rokov trvania demokracie nevyriešila a ani jedna sa ešte na ÚS SR - s výnimkou tejto - nestihla dostať.

  • ROK 2005, 2010, 2011 - tri úniky mafiánskych Zoznamov z polície, nedoriešené, na súde je napr. žaloba proti MV SR od podnikateľa Z. Kollára za Zoznamy z roku 2011, prezident A. Kiska odvolal dva dni pred júnovým pojednávaním sudkyňu, prípad sa odkladá, nedoriešené
  • ROK 2011 - kauza nelegálneho odpočúvania 13 civilistov a novinárov Vojenským obranným spravodajstvom je v štádiu návrhu obžaloby na Generálnej prokuratúre, nedoriešené
  • ROK 2013 - kauza úniku databázy “Biele kone” z Finančnej správy SR hoci ide o časovo najnovší únik, po debakli sťažovateľa na NS SR prípad prijal ÚS SR a kauza sa vyvíja najdynamickejšie
  • FAKT ZO ŠTRASBURGU ROK 2011 - Európsky súd pre ľudské práva skonštatoval, že bolo porušené právo na súkromie zaradením sťažovateľa do databázy potenciálnych extrémistov (Shimovolos verzus Rusko), k zaradeniu do zoznamu došlo na základe neverejného nariadenia ministra.

Súvisiace články