12.08.2015 01:05
Počas pondelkových protestov proti režimu líbyjského vodcu Muammara Kaddáfího v líbyjskom hlavnom meste Tripolis prišlo o život pravdepodobne až viac ako 60 ľudí.
Dvaja líbyjskí plukovníci pristáli s vojenskými stíhačkami na Malte a požiadali o azyl, po tom ako dostali príkaz na bombardovanie protestujúcich v Tripolise.
S odvolaním sa na očitých svedkov o tom informovala televízna stanica al-Džazíra. Viaceré zdroje pre ňu potvrdili aj predošlé dohady, že demonštrantom sa podarilo prevziať kontrolu nad niektorými mestami v krajine vrátane druhého najväčšieho Bengází.
Masové demonštrácie v Tripolise podľa al-Džazíry poznačili krvavé zrážky medzi protestujúcimi a bezpečnostnými zložkami. Ahmed Elgazir, ktorý pracuje pre ľudskoprávnu spoločnosť Líbyjské tlačové centrum (LNC), pre stanicu uviedol, že policajti demonštrantov v Tripolise „masakrujú“.
Voči nespokojným obyvateľom tam údajne zasahuje aj líbyjské vojenské letectvo, ktoré do davu strieľa ostrú muníciu. Informácie je však ťažké overiť, keďže úrady bránia novinárom v pokrývaní udalostí a v krajine nefunguje internetové pripojenie. Štátna televízia navyše vysiela len provládnu propagandu.
Plukovníci dostali príkaz bombardovať mesto
Televízia Al-Arabíja s odvolaním sa na svedkov a bez ďalších podrobností uviedla, že pri zrážkach v Tripolise prišlo v pondelok o život najmenej 160 ľudí.
„To, čoho sme dnes svedkami, je nepredstaviteľné. Vojenské lietadlá a helikoptéry bombardujú jednu oblasť za druhou bez rozdielu. Je tu mnoho mŕtvych,“ povedal arabskej televízii v priamom prenose jeden z obyvateľov Tripolisu. Na otázku, či bombardovanie pokračuje, odpovedal, že áno. „Ktokoľvek sa pohne, aj keď je vo svojom aute, toho zasiahnu,“ povedal tiež.
Dvaja líbyjskí plukovníci, ktorí pristáli s vojenskými stíhačkami na Malte a požiadali o azyl, podľa činiteľa maltskej vlády vypovedali, že dostali príkaz na bombardovanie protestujúcich. Ďalší obyvatelia líbyjského hlavného mesta, ale zatiaľ správy o bombardovaní nepotvrdili. Dvaja z nich len povedali, že je počuť občasnú streľbu.
Krajiny začali evakuovať svojich občanov
Veľká Británia v pondelok kvôli násilným zákrokom proti demonštrantom predvolala líbyjského diplomata a podľa šéfa britskej diplomacie Williama Hagua zvažuje evakuáciu svojich občanov z krajiny.
Líbyjské úrady Hague vyzval k ochrane ľudských práv a základných slobôd. Británia žiada okamžité ukončenie násilností a úplné vyšetrenie udalostí v druhom najväčšom líbyjskom meste Benghází, ktoré bolo doteraz hlavným strediskom odboja. Britské ministerstvo zahraničia potom podľa agentúry Reuters vyzvalo k odchodu z krajiny príbuzných zamestnancov britského veľvyslanectva v Líbyi.
Evakuáciu svojich občanov z Líbye začali pripravovať ďalšie európske krajiny ako Rakúsko, Srbsko a Portugalsko. Mnohé európske štáty na aktuálnu situáciu zareagovali vydaním výstrahy pre turistov a cestujúcich, ktorých vyzývajú, aby sa severoafrickej krajine vyhli.
Ako pre tlačovú agentúru AFP uviedol hovorca rakúskeho ministerstva zahraničných vecí Peter Launsky-Tieffenthal, vláda v pondelok popoludní plánovala do Tripolisu vyslať vojenské lietadlo z maltskej Valletty, ktoré môžu využiť Rakúšania ako aj občania iných krajín EÚ. Rakúska vláda sa tak podľa neho rozhodla vzhľadom na plnú vyťaženosť pravidelnej leteckej linky z Tripolisu do Viedne.
Svojich zamestnancov začal sťahovať rakúsky energetický koncern OMV, taliansky výrobca vojenskej techniky Finmeccanica, nórska ropná spoločnosť Statoil alebo petrolejársky gigant British Petroleum. Medzi ďalšie zahraničné podniky, ktoré sťahujú svoj personál, patria Ruské železnice (RŽD) realizujúce projekt vysokorýchlostnej trate spájajúcej 550 kilometrov vzdialené mestá Bengází a Surt. Útoky na svoje záujmy, konkrétne stavby alebo sídla spoločností, oznámila Južná Kórea a Turecko. Sledovať dianie v krajine podľa AFP odporučil svojim podnikateľom tiež Peking.
Proti režimu Kaddáfího sa protestuje aj pred líbyjskou ambasádou v Londýne.
Portugalská vláda do krajiny vyšle lietadlo na evakuáciu svojich občanov a ďalších Európanov. Lietadlo má vraj do Tripolisu doraziť za niekoľko hodín. Od nedele Líbyu podľa tuniskej štátnej agentúry opustilo 2300 Tunisanov. K ukončeniu násilností v krajine v pondelok vyzval vodca Ligy arabských štátov Amr Músa. Podľa egyptskej tlačovej agentúry MENA požiadavky zmeny arabského ľudu označil za legitímnu a vyzval na ukončenie krviprelievania.
Zatiaľ žiadny zo Slovákov v Líbyi nepožiadal slovenské veľvyslanectvo v Tripolise o pomoc pri opustení krajiny. Rezort diplomacie vie o 25 Slovákoch, no toto číslo môže byť aj vyššie. „Všetci občania SR, o ktorých vieme, sú v poriadku,“ povedal hovorca rezortu diplomacie Ľuboš Schwarzbacher. „Slovensko bude pri evakuácii slovenských občanov využívať prepravné kapacity našich partnerov,“ konštatoval. Týka sa to napríklad aj rakúskeho vojenského lietadla, ktoré má základňu na Malte.
Vedenie sľubuje reformy a varuje pred vojnou
Líbyjský prezident Muammar Kaddáfí nikam neodcestoval a stále sa nachádza na území svojej vlasti. Potvrdilo to v pondelok ministerstvo zahraničných vecí africkej krajiny. To zároveň uviedlo, že krajinu neopustil ani žiaden z členov vlády. Líbyjský rezort diplomacie tak potvrdil informácie z Venezuely, ktorá v pondelok odmietla, že Kaddáfí by do juhoamerickej krajiny mal už čoskoro pricestovať v rámci reakcie na násilné protivládne protesty v jeho vlasti. O jeho údajnom úteku z Tripolisu v pondelok v Bruseli hovoril britský minister zahraničných vecí William Hague, podľa ktorého mal byť kontroverzný líbyjský líder „už na svojej ceste“ do Venezuely.
Líbyjský vodca Kaddáfí sa k dianiu v krajine zatiaľ na verejnosti nevyjadril. Jeho syn Sajf Islám v nedeľňajšom televíznom prejave povedal, že demonštranti sa zmocnili niektorých vojenských objektov a zbraní vrátane tankov, a varoval pred občianskou vojnou. Zdôraznil, že armáda zaistí bezpečnosť „za každú cenu“, zároveň ale Líbyjčanom sľúbil reformy týkajúce sa okrem iného novej ústavy alebo liberálnych zákonov, a zvýšenie platov. „Ľud si musí vybrať medzi novou Líbyou a občianskou vojnou,“ povedal tiež.
Agentúra AP napísala, že Spojené štáty analyzujú prejav Kaddáfího syna s cieľom zistiť, či sú vyhliadky pre nejaké zmysluplné reformy v Líbyi. Zvažujú vraj tiež „všetky vhodné akcie“ v reakcii na násilné potláčanie protestov v krajine.
Medzinárodná mimovládna organizácia na ochranu ľudských práv Human Rights Watch (HRW) dnes uviedla, že násilie v Líbyi si od 17. februára vyžiadalo najmenej 233 mŕtvych. Len v nedeľu v Benghází vraj zahynulo 60 ľudí. Sajf Islam pripustil pochybenie zo strany líbyjskej armády a polície pri riešení pouličných nepokojov. Správy o stovkách mŕtvych odmietol.
Protesty v líbyjskom meste Benghází.
Demonštranti majú na strane vojenskú jednotku
V Tripolise bolo podľa svedkov počuť v noci streľbu v uliciach a potýčky medzi odporcami a prívržencami Kaddáfího. Podľa svedkov AP sa demonštranti v noci presunuli na centrálne Zelené námestie a na neďaleké miesta. Zo striech vraj strieľali ostreľovači a z prechádzajúcich áut s podobizňami Kaddáfího vraj ich posádka pálila do ľudí okolo a prechádzala ich. Horela vraj policajná stanica a sídla revolučných výborov. V nedeľu večer vyrabovali sídlo druhého kanálu vládnej televízie a sídlo vládneho rozhlasu. Zelené námestie vraj demonštranti ráno opustili. Spravodajca Reuters v pondelok v metropole videl horieť vládnu budovu, kde zvyčajne zasadá líbyjský parlament.
Doterajšie centrum odboja Benghází sa podľa Reuters zdá byť z veľkej časti pod kontrolou demonštrantov, ktorí prinútili armádne jednotky a políciu stiahnuť sa z oplotenej oblasti. Vládne budovy tu boli vydrancované a zapálené. V Benghází prešla na stranu protivládnych demonštrantov i vojenská jednotka uvádzaná pod označením Blesk, ktorá vraj bojovala s Kaddáfího elitnými gardami a porazila ich.
Líbyjský minister spravodlivosti Mustafa Abdeldžalíl v pondelok rezignoval. Podľa vlastných slov tak urobil na protest proti „nadmernému použitiu sily“ voči protivládnym demonštrantom. Informovala o tom líbyjská tlač. „Minister Mustafa Abdildžalíl v telefonickom rozhovore potvrdil, že rezignoval na protest proti násiliu a nadmernému použitiu sily zo strany bezpečnostných zložiek proti neozbrojeným demonštrantom,“ uviedli líbyjské noviny Qurina na svojej internetovej stránke.
Líbyjský veľvyslanec v Indii v pondelok spravodajskému serveru BBC oznámil, že na protest proti násilnému zásahu voči demonštrantom rezignuje. Líbyjský vyslanec v LAS zas oznámil, že sa „pridáva k revolúcii“. K zahájeniu dialógu s opozíciou podľa Sajfa Islama vyzval bývalý hovorca líbyjskej vlády.
Muammar Kaddáfí
Dlhé desaťročia bol považovaný za šéfa „teroristického“ štátu, ktorý organizuje výbuchy a podporuje rôzne násilné hnutia. Niekdajší americký prezident Ronald Reagan ho nazval „naštvaným psom Blízkeho východu“. Líbyjský vodca Muammar Kaddáfí (68), ktorý je pri moci vyše 41 rokov (je najdlhšie vládnucim vodcom krajiny na svete okrem monarchií), ale v poslednom desaťročí obrátil. Vzdal sa programu výroby zbraní hromadného ničenia a uznal zodpovednosť za atentáty v Lockerbie (1988) a v Nigeri (1989), čím dosiahol zmierenie so Západom. Excentrický plukovník, ktorý jazdí na zahraničné cesty so stanmi a ťavami a so ženskou ochrankou, ale teraz čelí protivládnym protestom vo vlastnej krajine.
Kaddáfí sa snaží zlepšovať vzťahy so západným svetom už niekoľko rokov. Po rokoch odmietania v apríli 1999 súhlasil s vydaním dvoch podozrivých z atentátu v Lockerbie (270 mŕtvych) haagskemu súdu. Líbya v roku 2003 uznala zodpovednosť za atentát v Lockerbie, za útok na lietadlo francúzskej spoločnosti UTA v roku 1989 v Nigeri (171 obetí) aj za útok na západoberlínskej diskotéke La Belle v roku 1986 (traja mŕtvi) a zaviazala sa zaplatiť pozostalým odškodné. Potom západné štáty odvolali sankcie voči Líbyi a obnovili s ňou diplomatické styky.
V minulosti ale Kaddáfi podporoval rôzne teroristické hnutia (na Blízkom východe, v Afrike, ale napríklad i v Severnom Írsku) a jeho krajina porušovala mnohé medzinárodné dohody. Okrem kauzy Lockerbie či francúzskeho lietadla v Nigeri Líbya napríklad v roku 1972 napadla susednú Čad. Po výbuchu na diskotéke v Západnom Berlíne v apríli 1986 nasledovali nálety amerického letectva na Tripolis a Benghází, pri ktorých zahynulo 44 ľudí vrátane adoptívnej dcéry Kaddáfího.
Kaddáfí v čase studenej vojny udržiaval výborne styky so socialistickými krajinami, napríklad Československo navštívil dvakrát a v roku 1978 dostal Československý rád bieleho leva s reťazou.
Dlhé roky sa tento „najväčší proletár sveta“ či „prorok z púšte“ snažil prostredníctvom zmlúv s inými arabskými štátmi zjednotiť Arabov, čo sa mu ale nepodarilo a navyše v iracko-iránskej vojne 1980–88 sa stránil nearabskému Iránu. Potom sa obrátil k Afrike a zaslúžil sa o vznik Africkej únie.
Muammar Kaddafi sa narodil 19. júna 1942 v blízkosti mesta Syrta v rodine berberského kočovníka. V septembri 1969 stál ako 27– ročný v čele prevratu, ktorý zvrhol staručkého kráľa Idrís, ktorý sa práve liečil v Turecku.
Kaddáfí vyhlásil v Líbyi republiku a dal zoštátniť všetky zahraničné podniky na spracovanie a predaj ropy a vyvlastnil domáce statkára. V roku 1973 vyhlásil tzv. kultúrnu a ľudovú revolúciu, ktorej teoretickým rámcom sa stala jeho „tretia svetová teória“, predstava vlastnej cesty, ktorá mala byť alternatívou ku kapitalizmu a socializmu. V marci 1977 zaviedol Kaddáfí v krajine systém priamej vlády ľudu (džamáhíríja), čoho následkom bola okrem iného likvidácia súkromného obchodu a remesiel a hospodársky kolaps. Oficiálne nemá plukovník Kaddáfi žiadnu funkciu, je titulovaný ako vodca líbyjskej revolúcie.
Povestné sú jeho kuriózne historické výroky. Ameriku podľa Kaddáfího objavil Arab menom „Emír Ká“, William Shakespeare mal arabský pôvod, americkí Indiáni sú pôvodom Arabi, ktorí sa z Líbye a Jemenu kvôli nepriaznivým klimatickým podmienkam odsťahovali do Ameriky, a vírus spôsobujúci AIDS vyrobili USA.
Kaddáfí je dvakrát ženatý a má sedem synov a dcéru. Zo synov je najznámejší Sajf Islam (38), ktorý bol v októbri 2009 menovaný za „koordinátora ľudových výborov“ čím sa stal „mužom číslo 2“ v štáte.
spravy.pravda.sk/svet/clanok/237539-kaddafi-poslal-na-demonstrantov-bojove-stihacky/
