Úvodná stránka > Extrémistická zástupkyňa bojového ateizmu zaútočila v parlamente EÚ na B. Škripeka pre referendum a Slovákov označili za homofóbov!
Extrémistická zástupkyňa bojového ateizmu zaútočila v parlamente EÚ na B. Škripeka pre referendum a Slovákov označili za homofóbov!
14.02.2015 18:50
BRUSEL – Slovenské referendum sa aj v takto inými udalosťami nabitých časoch dostalo na pretras na pôde Európskeho parlamentu. Do slovenského europoslanca Branislava Škripeka zo strany OĽaNO sa pustila podpredsedníčka Európskeho parlamentu Ulrike Lunaceková. Skúsená politička obvinila Slovensko z vyhlásenia „homofóbneho referenda“.
Na prvom zasadnutí od referenda, ktorého sa zúčastnilo takmer milión registrovaných voličov, Lunaceková vystúpila na podporu LGBT komunity. „Slová pána Škripeka ma donútili zamerať sa na tému LGBT komunity a boj proti homofóbii. Pán Škripek, bola som naozaj prekvapená, keď ste spomenuli tlak na suverénny štát… Myslím, že nikto netlačil na slovenskú vládu alebo na slovenský parlament, aby rozhodli o slovenskom referende, homofóbnom refedende,“ povedala na úvod.
Podpredsedníčka delegície pre vzťahy s Bosnou a Hercegovinou a Kosovom a členka výboru pre zahraničné veci dostala na vyjadrenie len minútu, preto použila naozaj ostré slová: „A keď ste povedali, že tam bola veľká kampaň proti referendu, nebolo to fér. Väčšina obrázkov, ktoré som ja videla, bola s pápežom, ktorého ste použili za účelom podpory referenda. Preto som chcela teraz hovoriť, aby som zdôraznila skutočnú potrebu aktívneho plánu boja proti homofóbii v Európe.“
Lunaceková zdôraznila, že táto téma je síce právne upravená, no Európska únia nemá žiaden plán, ktorým by reálne pomáhal ľuďom. Zlú situáciu demonštrovala aj na prípade Litvy, kde zakázali knihu rozprávok, v ktorej vystupovali homosexuáli. Podporovateľka skupiny zelených v Európe pôvodom z Rakúska tak zobrala svojimi trefnými slovami Škripekovi vietor z plachiet.
Referendum – chvíľa pravdy: The day after, alebo – hluk mlčiacej väčšiny
Referendum je za nami. Mnohí si azda mysleli, že v boji proti tlaku LGBTI možno Slovensko obrní. Napokon sme si mysleli, že Slovensko sa aspoň dokáže jasne vyjadriť, za čím si stojí. Avšak napokon ako nástroj transparentnosti dobrovoľného vyjadrenia sa občanov sa toto referendum ukázalo byť absolútne nefunkčným. Pretože výsledok je viazaný na účasť, či neúčasť, a ten neznamená presnú informáciu. 78% názorov voličov (až na tých pár percent “inakších”, ktorí sa nezúčastnili v rámci bojkotu) – nepoznáme. Vieme len to, že im problém nestál za to ísť sa vyjadriť. Pozrime sa len na niekoľko skutočností:
Štát: Prezident Andrej Kiska nedodržal svoj sľub, že spojí komunálne voľby 2014 s referendom o rodine. Potom “šachoval” s ústavnosťou otázok, a napokon po týchto prieťahoch dal referendu pomerne šibeničný termín. V poslednej fáze prípravy referenda – kampani – sa tí, ktorí sa inokedy oháňajú slobodou a toleranciou, ukázali byť dravými resp. falošnými vlkmi.
refereaMédiá všeobecne: Konečne vieme, že médiá stoja na strane občanov len preto, aby im brali čas, aby im vnucovali svoj (ne)vkus, a napokon aby svoj vplyv použili na neinformovanie – ak neberiem do úvahy neustály tendenčný “výber” správ a informácií. Takže je jasné, v moci koho sú tzv. “slovenské” médiá. Aj výsledok referenda preukázal dopad možností “siedmej veľmoci” úplne transparentne.
Katolícke médiá: Mizivé nasadenie. Po bojkote verejnoprávnej RTVS ako aj drvivej väčšine ostatných elektronických médií spotu Aliancie sa TV LUX neodvysielaním RTVS odmietnutého spotu vlastne pripojila k – aj keď neúmyselnej – cenzúre, pretože neodvysielala plánovaných 250 repríz odmietnutého spotu Aliancie. Za druhé – po jednom jedinom zaradení záznamu tlačovky arcibiskupa Babjaka, v ktorej sa jednalo o cenzúru sv. liturgie pre Rusínov a v ktorej Mons. Babjak vyhlásil, že sme naspäť v komunizme, TV LUX ANI RAZ nereprízovala túto tlačovku, nezaradila ju ani do svojho archívu a nebolo možné ju pre nikoho šíriť. To je až neuveriteľné. O Rádii Lumen a Katolíckych novinách sa ani nezmienim. Záverom: Jeden ústredný pastiersky list biskupov neosobne tlmočený veriacim na poslednú chvíľu zrejme vôbec nestačí.
Aliancii pre rodinu zostal internetový priestor a dobrovoľníci. Na internete sedí zvláštna kasta ľudí. Väčšina usilovne preposielala všetky možné linky a správy, ktoré sa dostali zasa len “priateľom” v adresároch a na facebooku, takže šlo o kopenie správ do vlastných radov. Keby sa každý takýto aktivista zodvihol a len vo svojom vlastnom okolí osobne presvedčil na referendum dvoch-troch ľudí, malo by to iný efekt.
pstrosAktivita: Toto je najdôležitejší moment aj tohto referenda. Tí, ktorí si len “MYSLELI”, že sú za rodinu a ponechali si tento názor vo svojich obývačkách, ako pštrosy hlavy v piesku, resp. sa spoliehali, že hlasovať pôjdu iní, prispeli k tomu, že LGBTI komunita teraz vytiahne do boja s bohužiaľ legitímnym štítom (ktorý jej dali do rúk práve títo občania), pretože neúčasť si privlastňuje ako podporu svojich “práv” .
Priatelia, nemyslite si, že sa vás to netýka, pretože vo vašom okolí neexistuje niekto “inakší”, že práve nemáte dieťa na prvom stupni základnej školy, alebo vaša rodina je skala prepevná. Ak neupcháte trhajúcu sa hrádzu, neskôr nepomôžu ani vrecia s pieskom a napokon ani bezhlavý útek. My sme dňa 7. februára 2015 nedokázali spevniť hrádzu. A ako povedala prezidentka hnutia Lan Manif pour tous Ludovine de la Rochére, raz môžeme ľutovať, že sme takúto príležitosť prepásli.
Už počas komunizmu sa delili veriaci na “formálnych” a aktívnych. Tak ako v roku 1988 dokázalo prísť do Levoče 200-300 000 pútnikov, a na sviečkovú manifestáciu ich prišiel zlomok – aj počas tohto “demokratického” obdobia” si už 25 rokov všímam, že spoločnosť ľudí, ktorí sú skutočne aktívni, teda niečo podporia, prídu, zorganizujú či pomôžu je medzi 15 až 20 percentami. Ukázalo sa to aj teraz. Aktívnych ľudí máme 21, 44 percenta. Či sa tento počet časom zmení k lepšiemu, dnes ťažko povedať. Skôr situácia smeruje k tomu, že opak bude pravdou. A tak napokon zostáva konštatovať, že tento boj, ktorý je bojom v “nebeských sférach”, sa rozhodne nie v uliciach, nie v referendových alebo volebných miestnostiach, ale na kolenách a v obetách, a napokon na každého osobnej Kalvárii. A to si zapamätajme…
Hluk mlčiacej väčšiny je dnes, “the day after” – deň po, hlasnejší ako bubny Gay pochodu Európou – pretože sa s ním vlastne stotožnila.
Každopádne – veľká vďaka a česť Aliancii za rodinu za ten boj, na ktorý sa podujala, ako aj všetkým aktivistom a hlasujúcim v tomto Referende, ktoré sa stalo mimoriadne silným impulzom k odvahe a jednote. Je to chvíľa pravdy o nás a pre nás samotných – zúčastnených či nezúčastnených – a chvíle pravdy sú vždy cenné.
Anton Selecký
