11.11.2016 14:09
Pápež František na stretnutí s členmi Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov v Klementínskej sále (Vatikán, 10. novembra 2016) - AP
10/11/2016 15:54
POSUŇ ĎALEJ:
Vatikán 10. novembra – „Jednota kresťanov je základnou požiadavkou našej viery“. Tak znela jedna z hlavných myšlienok pápeža Františka, ktorý dnes v Klementínskej sále prijal účastníkov plenárneho zasadnutia Pápežskej rady na podpory jednoty kresťanov. Svätý Otec vo svojom príhovore zdôraznil, že mu na ekumenizme veľmi záleží a je presvedčený o tom, že by mal byť jednou z priorít všetkých pokrstených:
„V priebehu tohto roku som mal možnosť zažiť mnohé významné ekumenické stretnutia, či už v Ríme alebo počas ciest. Každé z týchto stretnutí bolo pre mňa zdrojom útechy, lebo som mohol konštatovať, že túžba po spoločenstve je živá a intenzívna. Ako Rímsky biskup a Petrov nástupca, vedomý si zodpovednosti, ktorá mi bola zverená Pánom, by som chcel rád zopakovať, že jednota kresťanov je jednou z vecí, na ktorých mi záleží a modlím sa, aby stále viac ležala na srdci každému pokrstenému.
Jednota kresťanov je základnou požiadavkou našej viery; požiadavkou, ktorá pramení z hĺbky nášho bytia veriacich v Ježiša Krista. Vzývame jednotu, lebo vzývame Krista. Chceme žiť jednotu, lebo chceme nasledovať Krista, žiť jeho lásku, tešiť sa z tajomstva jeho bytostnej jednoty s Otcom, čo je napokon podstatou Božej lásky.“
Pápež František odcitoval nosné myšlienky z Ježišovej Veľkňazskej modlitby (Jn 17, 21.23.26) a dodal:
„Nestačí byť v súlade s chápaním evanjelia, ale treba, aby sme my všetci veriaci boli zjednotení s Kristom a v Kristovi. To je naše osobné i komunitné obrátenie, naše postupné pripodobnenie sa mu (porov. Rim 8,28-29), náš život stále väčšmi ponorený v ňom (porov. Gal 2,20). Toto nám dovoľujú rásť v spoločenstve medzi nami. Toto je tou dušou, ktorá podopiera aj študijné stretnutia a každý iný druh úsilia dospieť k vzájomne bližším uhlom pohľadu“.
Svätý Otec vo svojom príhovore ďalej poukázal na niektoré „falošné modely spoločenstva“, ktoré v skutočnosti „nevedú k jednote, ale jej protirečia v jej skutočnej podstate“. Po prvé si treba uvedomiť, že „jednota nie je ovocím našich ľudských síl“:
„Našou úlohou je prijať tento dar a zviditeľniť ho pre všetkých. Skôr než métou je jednota z tohto pohľadu kráčaním, so svojím pochodovým rozvrhom a so svojím tempom, so svojimi spomaleniami i zvýšeniami rýchlosti a tiež so svojimi zastávkami. Jednota si ako cesta vyžaduje trpezlivé očakávanie, húževnatosť, námahu a odhodlanie; neodstraňuje konflikty a neanuluje kontrasty, naopak, niekedy môže viesť k vystaveniu sa riziku nových nedorozumení.“
Spoločné puto jestvujúce medzi kresťanmi sa však prejavuje už teraz, pokračoval pápež:
„A aké puto spája nás všetkých kresťanov viac než skúsenosť toho, že sme hriešnici, ale zároveň predmetom nekonečného Božieho milosrdenstva zjaveného nám skrze Ježiša Krista? Takisto jednota lásky je už skutočnosťou, keď tí, ktorých si Boh vyvolil a povolal vytvoriť jeho ľud, spoločne ohlasujú divy, ktoré on pre nich vykonal, predovšetkým vydajúc svedectvo života plného lásky voči všetkým (porov. 1 Pt 2,4-10)“.
Pápež František spomenul celkovo tri „falošné modely spoločenstva“. Prvým je predstavovať si jednotu len ako „ovocie nášho ľudského úsilia“. Druhým falošným modelom by bolo predstavovať si ju ako uniformitu. „Jednota nie je uniformita,“ zdôraznil pápež. Ak sa necháme viesť Duchom Svätým, „bohatstvo, rozmanitosť a rôznosť sa nikdy nestanú konfliktom“. Tretí omyl, ktorého by sa mali kresťania vyvarovať, je chápať „jednotu ako pohltenie“.
Stretnutie s členmi Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov zakončil Svätý Otec nasledovnou víziou pravého ekumenizmu, pričom poukázal aj na svoju nedávnu návštevu Švédska pri 500. výročí reformácie:
„Ekumenizmus je skutočný, keď sme schopní presunúť pozornosť od seba samých, od vlastných argumentov a formulácií, k Božiemu slovu, ktoré si vyžaduje načúvať mu, prijať ho a dosvedčovať vo svete. Z toho dôvodu sú rôzne kresťanské komunity povolané nie ,byť konkurentmi’, ale spolupracovať. Moja nedávna návšteva v Lunde mi pripomenula, ako veľmi je aktuálny tento ekumenický princíp formulovaný Ekumenickou radou cirkví už v roku 1952, ktorý pripomína kresťanom, aby «spoločne robili všetky veci, s výnimkou tých prípadov, kde by hlboké ťažkosti z presvedčenia nútili konať oddelene»“. -ej-
