24. (25). jún - Výročie zjavení Panny Márie v Medjugorí

24.06.2016 18:34

 



Udalosti, ktoré sa začali 24. júna 1981
v bývalej komunistickej Juhoslávii, hýbu Cirkvou a svetom ešte aj dnes. Šesť mladých ľudí, z ktorých sa už medzičasom stali dospelí muži a ženy, tvrdilo, že sa im zjavila Gospa, Matka Božia, ktorú tak nazývajú v Bosne a Hercegovine – a volá sa Kráľovná pokoja. Jej posolstvo patrí celému svetu: pokoj a zmierenie. Pod vplyvom moderných masovokomunikačných prostriedkov tieto zjavenia od začiatku našli silnú odozvu vo verejnosti. Zjavenia provokovali najskôr komunistických a ateistických ideológov, potom aktivizovali veriacich kresťanov, podnecovali ľudí z celého sveta k premýšľaniu a boli novými impulzmi pre spoločenstvá.



Posolstvo Medžugoria

Posolstvo pokoja, ktoré na tomto mieste zaznieva ako hlavné, je prastarým kresťanským posolstvom. Dotýka sa vnútornej túžby každého človeka a ukazuje nutnosť zmierenia sa s Bohom a zmierenia sa navzájom. Mnohí ľudia trpia a nenachádzajú pokoj, pretože nemajú silu odpúšťať. Matka Božia z Medžugoria nám ukazuje cestu pokoja prostredníctvom odpúšťania. Je to cesta, ktorú nám ukázal Ježiš Kristus svojím životom. Ešte na kríži sa modlil za tých, ktorí ho ukrižovali a vysmievali sa mu. „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia" (Lk 23, 34). A po zmŕtvychvstaní prisľúbil učeníkom pokoj.

Aj naša cesta je cestou Ježiša Krista. Konkrétne to znamená: obrátenie sa k Bohu prostredníctvom modlitby, pevnej viery, pôstu, rozjímania Svätého písma a obnovy sviatostného života. Pokoj je možný, lebo Boh je láska a milosrdenstvo. On nás miluje a ako prvý nám odpúšťa. Matka Božia z Medžugoria by chcela, aby sme tohto Boha spoznali a aby sa tak naplnil náš život.

Konkrétnym príkladom toho, čo je nepriamo spomenuté v tomto posolstve pokoja, je choroba našej doby – individualizmus. Ľudia v našej modernej spoločnosti trpia väčšinou tým, že nie sú schopní tvoriť spoločenstvá a žiť v spoločenstvách. Pri prípravách synody venovanej rodinnej pastorácii v Ríme bola táto problematika zvlášť aktuálna. Podľa mňa posolstvo pokoja z Medžugoria siaha k podstate tejto problematiky. Hovorí nám, kto sme my kresťania a že sme povinní žiť z kresťanstva. Kresťanstvo sa prežíva v spoločenstve, pretože Boh je spoločenstvo.

Cirkev rodí svoje deti v prameni krstu a spája ich spolu v Kristovi v jedno telo. Mária, Matka Cirkvi prostredníctvom svojej prítomnosti a posolstiev pokoja nás starostlivo upozorňuje na existenciu v Kristovi,. Kresťan už nie je jednotlivcom, ale osobou. Naše kresťanské jestvovanie je spoločenstvom bratov a sestier. Svätý Pavol to takto vysvetľuje: „Tak aj my mnohí sme jedno telo v Kristovi a jednotlivo sme si navzájom údmi" (Rim 12, 5). Snažíme sa a ako jednotlivci chceme tvoriť spoločenstvá. A predsa sa nám to nedarí. Spoločenstvo sa nám darovalo v Kristovi pri krste. V slávnosti Eucharistie sa zakaždým obnoví táto milosť krstu, naše bytie v Kristovi. Toto bytie v Kristovi nedokážeme získať sami, ono sa nám darovalo. Pavol nám však tiež hovorí, že je to tajomstvo viery a že to dokážeme rozoznať len zo zjavenia. „Nech osvieti oči vášho srdca, aby ste vedeli, aká je nádej z jeho povolania, aké bohatstvo slávy je z jeho dedičstva vo svätých" (Ef 1, 18). Bytie v Kristovi sa nedá pochopiť filozofickými úvahami. Je to možné pochopiť, len ak dovolíme, aby Boh ožiaril oči našich sŕdc.

Som presvedčený, že v Medžugorí nám Matka Božia toto bytie v Kristovi, ktoré je základom každého kresťanského spoločenstva, chce dať opäť do povedomia prostredníctvom posolstva pokoja. Preto je posolstvo z Medžugoria orientované na budovanie spoločenstva Cirkvi.



Medzinárodný rozmer javu Medžugoria a jeho plody

Pre jav Medžugorie je charakteristický medzinárodný rozmer. Pútnici za pomoci moderných masovokomunikačných prostriedkov dali zjavenia rýchlo na vedomie celému svetu. Objavili sa nespočetné správy, filmy a publikácie. Jav Medžugoria je prostredníctvom celosvetovej popularity vystavený nielen cirkevnej, ale aj mediálnej kritike celého sveta. Mnohí sa stali svedkami udalostí na mieste v Medžugorí, osobitne svedkami zmeny v srdciach veriacich, ktorí navštívili Medžugorie. Títo biskupi a kňazi sú vierohodnými svedkami pre Cirkev. Ak by mali pochybnosti, boli by povinní ihneď sa k tomu jasne vyjadriť.

Jav Medžugoria skúmali stovky znalcov. Mariológovia, lekári a iní vedci skúmali a posudzovali na mieste vizionárov a ich pastoračnú prácu. O vyhodnotení expertíz sa objavili rôzne publikácie.

Milióny ľudí z celého sveta putovali do Medžugoria a našli tam útechu. Ich svedectvá hovoria jasnou rečou: obrátenie k Bohu, nadšenie pre život z viery, znovuobjavenie cirkevných sviatostí, zvlášť Eucharistie. Mnohí pútnici sa prostredníctvom Medžugoria začali sociálne angažovať, a tak sú povzbudení prebrať zodpovednosť v spoločenskom živote. Prostredníctvom Medžugoria sa založili nespočetné modlitbové spoločenstvá po celom svete, z toho sa vyvinuli nové hnutia a rehoľné spoločenstvá. Kňazi a rehoľníci sú posilnení v ich cirkevnej misii v dnešnom svete. Biskupi zo všetkých končín sveta informujú o tom, že mnohí kňazi z ich diecéz sú povďační skúsenostiam z Medžugoria pri rozhodovaní sa o ich povolaní. Podobne je to aj u predstavených rehoľných spoločenstiev.

Mnohí veriaci sa stali pastoračnými spolupracovníkmi vo svojich farnostiach a diecézach v nadväznosti na púť do Medžugoria. Vznikli nové charitatívne iniciatívy laikov v rôznych častiach sveta. Spoločenstvo Cenacolo napríklad pomáha drogovo závislým mladistvým a iniciatíva Mary‘s Meals umožňuje deťom v rozvojových krajinách bezplatné školské vzdelanie, čo je spojené s jedným bezplatným teplým jedlom denne. V mnohých častiach sveta vznikli medžugorské centrá, ktoré sa snažia o zachovanie pokoja na celom svete a zvlášť sa zasadzujú o mier v krízových regiónoch.

Z týchto mnohých centier by som chcel spomenúť len súkromnú iniciatívu laikov Priatelia Medžugoria z Libanonu. Prostredníctvom tejto iniciatívy putovalo do Medžugoria z malej krajiny Libanonu už viac ako 70 000 ľudí. Viac ako 400 kňazov – to je polovica všetkých libanonských kňazov – a 19 libanonských biskupov mohlo takto navštíviť Medžugorie. Túto iniciatívu laikov, ktorá sa zasadzuje na Blízkom východe za pokoj prostredníctvom Kristovho posolstva, spravuje jedna televízna spoločnosť v krajine. Šíri posolstvo pokoja cez publikácie do 24 krajín Blízkeho východu. Plody medzikonfesionálneho dialógu sú zrejmé predovšetkým pri modlitbových stretnutiach za pokoj. V roku 2013 pri stretnutí za pokoj s Marijou Pavlovičovou-Lunettiovou bolo v Libanone podľa oficiálnych štátnych správ prítomných viac ako 110 000 ľudí, kresťanov, moslimov a iných.

Aby som zdôraznil medzinárodný rozmer javu Medžugorie, uvediem tu dva príklady za posledné obdobie:
Na 20. medzinárodnom seminári pre kňazov v roku 2015, ktorý viedol chorvátsky jezuitský páter Ivan-Ike Mandurič, bolo prítomných 400 kňazov a 200 seminaristov z celého sveta vrátane 24 kňazov z Čínskej ľudovej republiky.
26. medzinárodného festivalu mládeže v roku 2015 sa zúčastnilo vyše 60 000 mládežníkov z celého sveta, ktorých sprevádzalo viac ako 600 kňazov. Toto podujatie mladých sa simultánne prekladalo do sedemnástich jazykov. Naživo vysielané mládežnícke podujatie malo napríklad 2. augusta 2015 vyše 178 000 pripojení, z toho viac ako 40 000 v ruskom jazyku. (Vysielanie aj v ruskom jazyku sme umožnili prostredníctvom našej stránky www.medjugorje.sk, ktorú sme spustili práve počas festivalu – pozn. red.)



Rok 1983 na Vrchu zjavenia Podbrdo: Mirjana Dragičevičová, Marija Pavlovičová, Peter Kassl, Ivan Dragičevič, Jakov Čolo, Maximilian Domej, Vicka Ivankovičová

Medžugorie sa stalo miestom stretnutia a prepojenia ľudí z celého sveta. Ľudia mnohých kultúr a jazykov sa pri vzájomných stretnutiach spriatelia. Vznikne nová kultúra života. Zmierenie s Bohom a zmierenie ľudí medzi sebou sa stane novou kvalitou života. Životom, ktorý je stretnutím, stretnutím s priateľmi.

Kľúčové duchovné body
Jav Medžugoria nami otriasol. Naša generácia zabudla na Boha. Je to ešte horšie: „Zabudli sme, že sme zabudli na Boha!" V tomto zabudnutí na Boha prichádza k nám v Medžugorí nebo v ústrety. My, ľudia západného sveta, sa máme dobre. Pri dnešných technických možnostiach a pri dobre fungujúcom hospodárstve môžeme my v priemyselných krajinách západného sveta mať skoro všetko, čo si prajeme. Sme presýtení. A napriek tomu nie sme nasýtení. Sme stále hladní, hladní po Bohu. Chýba duchovný rozmer. Na nedostatok strateného duchovného rozmeru nás upozorňujú udalosti v Medžugorí.

Ja sám som bol v roku 1983 po prvýkrát v Medžugorí. Počas jedného zjavenia, ktoré mali medžugorskí vizionári a na ktorom som sa mohol zúčastniť, bol som dojatý Božou láskou, Boh sa ma dotkol. Našiel som to, čo som hlboko vo svojom vnútri hľadal. Vedel som, že tento Boží dotyk, Božiu lásku budem nasledovať. Vtedy som si myslel, že táto skúsenosť bola venovaná iba mne. Dnes po mnohých rokoch, ktoré ma spájajú s Medžugorím, zisťujem, že mnoho ľudí pocítilo na tomto mieste Boha a jeho lásku podobným spôsobom.

Skúsenosť z Medžugoria bola pre mňa i pre mnohých ľudí z celého sveta novým začiatkom. Na tomto mieste našlo veľa ľudí útechu. Útechu tu dnes nachádzajú mnohé matky z Ukrajiny, ktoré sa modlia za svojich synov, čo sú vo vojne. Útechu tu nachádzajú ľudia, ktorí stratili milovaného človeka. Útechu tu nachádzajú tí, ktorí trpia chorobami dnešnej doby. Medžugorie je miestom, kde sa stretnú bolesti celého sveta. Medžugorie je miestom, kde opäť môžeme dúfať, že sa môžu zahojiť tieto rany.

Poslanie Medžugoria je pre nás výzvou, pretože nám ponúka riešenie: obrátenie sa k Bohu pôstom a modlitbou; spoveď ako sviatosť zmierenia s Bohom, ako aj odpustenia blížnemu i sebe samému. Boh nám dáva silu a vracia nám skutočnú slobodu.
Skúsenosť Božej lásky cez prítomnosť Matky Božej nám, veriacim, otvára zrak pre Božie milosrdenstvo. Boh chce zahojiť naše rany a chce nás vyviesť zo spleti hriechov. Osobné stretnutie s milujúcim pohľadom Boha nám prinavracia opäť našu dôstojnosť a dáva nám silu, aby sme dokázali odpovedať na jeho lásku. Láska je dávať– skutočný život je milovať. Matka Božia nás upozorňuje na to, že princípom života je láska, ktorá neustále dáva. Kto dáva, je šťastný. Preto život, ku ktorému nás Matka Božia pozýva, je životom v radosti.

Keď niekoho naozaj milujeme, potom chceme byť s ním stále. Boh chce byť stále s nami, lebo nás miluje. Matka Božia neprichádza k nám iba preto, že nás chce pred niečím varovať, ale chce byť stále s nami, lebo nás miluje. Tajomstvo jej tak dlho pretrvávajúcich zjavení je potrebné hľadať v láske. Chce, aby sme aj my stále chceli byť s Bohom, jednoducho lebo milujeme Boha.

Matka Božia si v Medžugorí praje, aby sme spolupracovali s Božou láskou. Kristus nás pozýva, aby sme spolupôsobili pri jeho pláne vykúpenia. Boh by chcel, aby sme sa s ním podieľali na všetkom, čo mu patrí, a spolupracovali s ním na všetkom, čo sa odohráva vo svete a v nebi. Ak s ním spolupracujem, potom som v jeho láske.
Matka Božia z Medžugoria nás neúnavne pozýva, aby sme sa úplne odovzdali Bohu. Skutočná láska je úplné vzájomné spolužitie. Ona mi odpovedá na otázku: Kto som? Patrím Bohu a Boh patrí mne. Pochádzam od Boha a prichádzam od neho. Patrím nebesiam a nebesia patria mne.



Vyjadrenia Cirkvi o udalostiach v Medžugorí

Javom Medžugoria sa zaoberali viaceré diecézne a vatikánske komisie. V roku 1991 Juhoslovanská biskupská konferencia zaujala oficiálne stanovisko k udalostiam v Medžugorí. Krátko nato došlo v bývalej Juhoslávii k občianskej vojne, ktorá mala za následok rozpad štátu. Stanovisko bývalej Juhoslovanskej biskupskej konferencie neskôr potvrdila Kongregácia pre náuku viery vo Vatikáne. Učiteľský úrad Cirkvi sa ešte nevyjadril definitívne k udalostiam v Medžugorí, ale oznámil: „Nemožno potvrdiť, že ide o nadprirodzené zjavenia." Zvolená latinská formulácia: „non constat de supernaturalitate" to necháva otvorené; zjavenia v Medžugorí môžu byť nadprirodzené, ale aj nie. Cirkev je tu vedome opatrná. Podľa Kristovho odporúčania „poznáte ich po ich ovocí" (Mt 7,19) nechce zničiť ovocie. Cirkev je ochrankyňou viery a pravdy podľa slov sv. Pavla: „Ale všetko skúšajte a čo je dobré, toho sa držte!" (1 Sol 5, 21). Je však povinná jasne pomenovať nesprávne cesty, ktoré sú vždy možné.

V poslednom čase bol na pápeža a Kongregáciu pre náuku viery vyvíjaný tlak prostredníctvom určitých médií, že by sa malo už bezpodmienečne a definitívne vysloviť stanovisko ohľadne nadprirodzenosti javu v Medžugorí. Myslím si, že Cirkev by sa nemala k tomu vyjadrovať, pokiaľ zjavenia ešte pretrvávajú, aby sa nezničilo ovocie. Ovocie je kritériom pravosti takéhoto javu. Cirkev je dokonca povinná za ovocie Medžugoria pastoračne prebrať zodpovednosť a svedomito ich sprevádzať. Lebo Medžugorie sa medzičasom v Cirkvi i vo svete stalo jedným z neprehliadnuteľných hnutí obnovy.

Negatívnym posúdením by sa mohlo zničiť ovocie Medžugoria a to by poškodilo Cirkev. V prípade oficiálneho uznania môže Cirkev tiež len vysloviť odporúčanie. My, veriaci katolíci, sme povinní prijať evanjelium a náuku Cirkvi a veriť im. Posolstvo zjavení, tak ako aj výpovede svätcov, len nanovo hovoria to, čo je v evanjeliu. Sú aktualizáciou evanjelia pre dnešnú dobu.

Myslím si, že ovocie Medžugoria je pozitívne. Môžeme ho vidieť na množstve ľudí, ktorí pocítili Boha v Medžugorí. Mnohí z týchto ľudí spolupôsobia pri budovaní Božieho kráľovstva a konajú dobro. Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach (porov. Mt 5, 16).

www.medjugorje.sk/…/556-udalosti-v-…